Tvárou v tvár pro-očkovacej dogme
DrTenpenny.com - 10.VII.2007 - Dr. Sherri Tenpenny
Pôvodný článok "Challenging the Vaccine Dogma"
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
V príbehoch, ktoré rozprávajú rodičia, sa prejavuje mrazivý, konzistentný vzorec: "Moje dieťa bolo normálne, šťastné a zdravé. Chodilo, učilo sa rozprávať a hrať so súrodencami. Jeho vývoj bol v norme a všetko bolo normálne. Počas zdravotnej prehliadky v 12. mesiaci života lekár povedal, že je čas na ďalšie kolo očkovania. Očkovanie prebehlo bez akýchkoľvek otázok. Po niekoľkých týždňoch sa z dieťaťa stal autista."
Takéto príbehy sa mierne odlišujú v obsahu a časovaní, ale opisy tisícok detí, ktoré náhle upadli do izolovaného sveta autizmu, sú strašidelne podobné.
Čo je to dogma?
Websterov slovník definuje dogmu ako "doktrínu, o ktorej sa tvrdí, že je pravdivá, hoci to nebolo dokázané". Keď sa máme odraziť od tejto definície, lekárskych dogiem je neúrekom. Mnohé prežili desaťročia jednoducho preto, lebo niekto raz vyslovil nejaké tvrdenie a nikto ho nespochybnil. Časom sa začalo považovať toto tvrdenie za fakt.
Starší príklad dogmy v očkovacom priemysle nastal v roku 1913, keď Dr. Simon Flexnor vyhlásil, že detská obrna je choroba spôsobená vírusom vstupujúcim do tela cez nos a ústa. Tvrdil, že ochrnutie nastane, keď vírus putuje priamo z dutín do mozgu a miechy. Flexnorove predpoklady o spôsobe vzniku ochrnutia neboli nikdy potvrdené a teraz vieme, že detská obrna je gastrointestinálny vírus (vírus zažívacej sústavy), nie respiračný vírus (vírus dýchacieho ústrojenstva).
Ťažkosti pri vývoji očkovacej látky nastali preto, lebo Dr. Flexnor propagoval dogmu, že vírus detskej obrny bude rásť len v neurologickom tkanive, v bunkovej kultúre spojenej so život ohrozujúcou encefalitídou u pokusných zvierat.1 Nikto sa nepokúsil použiť na pestovanie vírusu detskej obrny iné typy tkanivových kultúr. Štúdia Dr. Flexnora zostala nespochybnenou dogmou po 25 rokov, kým Dr. John Enders náhodne nezistil, že vírus v skutočnosti porastie v celej škále rôznych tkanív. Keď bolo Endersovo revolučné zistenie zverejnené v časopise Science (Veda) 28.I.1949, celá virologická komunita okamžite prijala nové zistenia. Očkovacia látka proti detskej obrne vznikla do 5 rokov. Vedecké tvrdenie podávané ako dogma sa vyparilo, keď bolo konfrontované s vedeckým faktom.
Súčasná očkovacia dogma je propagovaná Výskumným ústavom lekárskym (Institute of Medicine = IOM), skupinou zdanlivo nezaujatých praktických lekárov, vedcov a výskumníkov. Po preskúmaní priemyslom financovaných štúdií, ktoré tvrdia, že niet spojitosti medzi očkovaním a autizmom, IOM nápodobne vyvodzuje, že niet spojitosti medzi očkovaním a autizmom. Ako by ostatne mohli dôjsť k akémukoľvek inému záveru?
Fráza "časová následnosť nedokazuje príčinnú súvislosť" znamená, že aj keď dve veci nastanú v rovnaký čas, neznamená to, že jedna vec spôsobila druhú. IOM podporuje dogmu vyslovenú Americkou akadémiou detského lekárstva (American Academy of Pediatrics = AAP): "Keďže autizmus nastáva približne v čase očkovania v 12. mesiaci života, nahnevaní rodičia potrebujú na niečo zvaliť vinu."
Lekárska dogma podporujúca tento postoj, je tvrdenie, že "časová následnosť nedokazuje príčinnú súvislosť." Jednoducho povedané, tento výrok znamená, že aj keď krátko po jednej udalosti nastane druhá, tá prvá nie je príčinou druhej. Dôsledkom je, že úpadok do autizmu by nastal tak-či-tak. Podanie niekoľkých očkovacích látok tesne pred vznikom autizmu nemá nič do činenia s autizmom - to je dogma, ktorá hlása "z autizmu treba viniť dieťa, nie očkovanie." Na základe toho intenzívne vyšetrovania hľadajú genetickú príčinu porúch autistického spektra.2 Objavenie poškodeného génu umožní ukázať prstom na vadných rodičov čoby "príčinu" autizmu ich dieťaťa.
Nasledujúce tvrdenie bolo zverejnené v publikácii CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; niečo ako slovenský Úrad verejného zdravotníctva - pozn. prekl.) zvanej Ružová kniha (The Pink Book):3
"Niet žiadneho konkrétneho syndrómu spôsobeného podaním očkovacej látky, a preto mnoho s očkovaním dočasne spojených nežiadúcich účinkov pravdepodobne predstavuje skôr chorobu na pozadí než chorobu spôsobenú očkovaním... Očkovanie môže stimulovať alebo urýchliť nevyhnutné príznaky (i pred očkovaním) prítomnej poruchy centrálnej nervovej sústavy, ako napr. kŕče, epilepsia alebo syndróm náhleho úmrtia dieťaťa. Čisto náhodou niektoré z týchto prípadov vypadajú byť ako dočasne spojené s očkovaním."
Pri výskyte autizmu u 1 zo 150 detí v USA (od vydania tohto článku, tzn. za tri roky, sa to už posunulo na vyše 1 zo 100 detí - pozn. prekl.) a dokonca až 1 z 58 detí vo Veľkej Británii je nevyhnutne potrebné začať vyšetrovanie, či sa neočkované deti vo veku 12 až 18 mesiacov náhle stanú autistami. Na túto otázku zatiaľ nie je odpoveď. V skutočnosti, nikto to zatiaľ neskúmal.
Predpokladaná bezpečnosť
Typický príklad nespochybňovanej dogmy je dlho trvajúce presvedčenie, že Slnko sa otáča okolo Zeme. V roku 1530 konfrontoval Mikuláš Kopernik tento predpoklad s dôkazmi, že Zem sa točí okolo svojej osi raz za deň a obehne okolo Slnka raz za rok. Na tie časy fantastický koncept - nová informácia - bol považovaný za herézu (odchýlku od pravej viery - pozn. prekl.). Neskôr, keď Galileo Galilei podporil Kopernikove závery, bol za to uväznený, ocitol sa pred súdom u Svätej inkvizície, a bol donútený odvolať svoje dôkazy, aby si zachránil holý život.
Podobne sú rodičia nútení nechať svoje deti očkovať modernými lekárskymi inkvizítormi. Hrozbou je vyhostenie (exkomunikácia) z lekárskej starostlivosti a hlásenia úradom na ochranu detí s obvinením zo zanedbávania zdravotnej starostlivosti. Rodičom sa hovorí, že očkovacie látky sú bezpečné a potrebné, aby deti boli zdravé. Ale sú naozaj bezpečné?
Očkovanie je lekársky zákrok. Predpokladmi ohľadom účinnosti mnohých lekárskych zákrokov sa to len tak hemží. Správa zverejnená Vládnym účtovníckym úradom USA (The Government Accounting Office = GAO) dospela k záveru, že "len 10-20% všetkých zákrokov používaných v lekárskej praxi má preukázateľnú účinnosť na základe kontrolovaných skúšok."4 To znamená, že 80-90% bežných praktík sa považuje za účinné bez dôkazu. Očkovanie spadá do tejto kategórie.
V rozpore s opakovanými tvrdeniami vlády a farmaceutického priemyslu, nikdy nebola dokázaná bezpečnosť očkovania na základe zlatého štandardu lekárskeho výskumu - dvojito zaslepenou, placebom kontrolovanou štúdiou. V placebom kontrolovanej štúdii je bezpečnosť medikamentu určená jeho porovnaním s neutrálnou látkou, ako napr. pilulkou pozostávajúcou len z cukru. V skúškach bezpečnosti očkovacích látok však nová očkovacia látka nie je porovnávaná s neúčinnou látkou ako napr. injekcia sterilnej vody. Namiesto toho je "placebom" iná očkovacia látka. Ak je počet nežiadúcich účinkov spôsobený testovanou očkovacou látkou rovnaký ako počet reakcií spôsobených (akože) "placebo" očkovacou látkou, výrobcovia prehlásia novú očkovaciu látku za "tak bezpečnú ako placebo".
Ďalším trikom, ktorý používajú výskumníci na vychvaľovanie bezpečnosti očkovacej látky, je vylúčiť ľubovoľnú časť údajov štúdie, ktorá by naznačovala problém. Nasledujúci výňatok z klinickej skúšky5 ilustruje použitie "placebo" očkovacej látky a vylúčenie nepriaznivých údajov. Štúdia bola navrhnutá na určenie bezpečnosti Comvaxu®, očkovacej látky kombinujúcej Haemophilus influenza typu B (HiB) a nákazlivú žltačku typu B.
"Počas štúdie malo 17 detí (1,9%) do 14 dní po očkovaní udalosť, ktorá splnila definičné kritériá vážneho nežiadúceho účinku. Tieto účinky boli: kŕče, astma, hnačka, zástava dýchania (a mnohé iné). Takmer všetky z týchto nežiadúcich účinkov boli označené za vážne, lebo si vyžiadali hospitalizáciu. Žiaden z nich nebol posúdený výskumníkmi tejto štúdie ako príčinne súvisiaci (spôsobený) Comvaxom®, alebo ďalšími dvomi očkovacími látkami. Navyše tri úmrtia medzi účastníkmi tejto štúdie boli pripísané syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa, ktorý nastal vyše 14 dní po očkovaní (29, 31 a 38 dní). Opäť, ani jedno z týchto úmrtí nebolo posúdené výskumníkmi ako súvisiace s očkovaním."
Placebom v tejto štúdii boli očkovacie látky proti HiB a nákazlivej žltačke typu B podané ako dve samostatné očkovania. Pretože počet niežiadúcich účinkov kombinovanej očkovacej látky bol podobný s počtom nežiadúcich účinkov vyvolaných samostatnými očkovaniami, Comvax® bol prehlásený za "tak bezpečný ako placebo". Výskumníci popreli spojitosť medzi očkovaním a syndrómom náhleho úmrtia dieťaťa, a to bez akýchkoľvek dôkazov. Comvax® bol prehlásený za "dobre tolerovaný".
Definícia účinnosti
Výskumníci definujú účinnú očkovaciu látku ako takú, ktorá vytvorí po jej podaní protilátky v krvi, teda odpoveď nazývanú "pozítívna sérokonverzia". Jedna očkovacia látka sa z hľadiska výskumníka považuje za účinnejšiu než druhá, ak vyvolá vyššiu tvorbu protilátok, než tá druhá.6
Lekárska komunita a všeobecná verejnosť definujú účinnú očkovaciu látku ako takú, ktorá chráni osobu pred nákazou, proti ktorej je táto osoba očkovaná. Napr. očkovacia látka proti ovčím kiahňam sa považuje za účinnú, ak v prípade epidémie ovčích kiahní tí, čo sú proti nim zaočkovaní, na ne neochorejú.
Tieto definície sa významne odlišujú a majú aj výrazne odlišné následky, hlavne preto, že prítomnosť protilátok nezaisťuje, že človek bude pred danou chorobou chránený. Mnohé epidémie nastali u plne zaočkovaného obyvateľstva. Príkladom môže byť epidémia osýpok v skupine, kde 99% bolo zaočkovaných.7 Mnohé epidémie ovčích kiahní a príušníc (mumps) nastali u plne zaočkovaných detí.8
Príbalový leták k očkovacej látke HiBTiter® proti baktérii Haemophilus influenzae typu B jasne hovorí: "ako prispievajú protilátky ku klinickej ochrane, je neznáme."9 Podobné zistenia boli hlásené o očkovaní proti čiernemu kašľu: "Zistenia štúdií účinnosti nedokázali priamy vzťah medzi tvorbou protilátok a ochranou proti čiernemu kašľu."10 Uznávaný lekársky časopis Vaccine (Očkovacia látka) jasne hovorí: "Je známe, že v mnohých prípadoch titre protilátok nie sú priamo úmerné ochrane."11
Dogma, že očkovacie látky sú bezpečné a účinné sa stala lekárskou posvätnou kravou, ikonou, ktorá stojí nad možnou kritikou či útokom. Námietky proti očkovaniu sú častokrát odpísané ako konšpiračné teórie. Rodičia sa naučili vďaka nemilým skúsenostiam s očkovaním čeliť očkovaciemu nátlaku svojich detských lekárov. Ostatne, mnohí lekári odolávajú lekárskym dogmám o očkovaní a mnohí dokonca odmietajú dať zaočkovať svoje vlastné deti.
Kritériom civilizovanej spoločnosti je neprítomnosť nákazlivých chorôb, čo je doktrína, ktorá nastúpila počas obdobia pred začiatkom masového používania antibiotík. Predstavitelia verejného zdravotníctva radšej pripisujú nízky počet nákazlivých ochorení politike povinného očkovania, než by uznali prínos vylepšenej osobnej hygieny a moderným vymoženostiam, ako napr. kanalizácia. Je čas, aby sa pravda o očkovaní stala široko známou. Bezpečnosť očkovania nebola dokázaná. Očkovanie poskytuje falošnú bezpečnosť/ochranu. Očkovanie môže ublížiť. Je čas, aby sme sa vzdali dogmy o "bezpečnosti a účinnosti" očkovania skôr, než bude ďalší človek očkovaním poškodený.
1. Rogers, Naomi: "Dirt and Disease, Polio before FDR" ("Špina a choroba. Detská obrna pred Rooseveltom"), New Brunswick, Rutgers University Press, 1996, str. 24.
2. CDC: "Epidemiology and Prevention, The Pink Book" ("Epidemiológia a prevencia, Ružová kniha"), 6. vydanie, kapitola 6.: Pertussis, str. 80.
3. "Genetic cause of autism" ("Genetická príčina autizmu"), 18.I.2006.
4. "Assessing the Efficacy and Safety of Medical Technologies" ("Určovanie účinnosti a bezpečnosti lekárskych technológií"), Washington D.C., Congress of the United States (Parlament USA), Office of Technology Assessment (Úrad pre zhodnotenie technológie), publikácia č. 052003-00593-0, 1978, Government Printing Office (Vydavateľstvo vlády USA), Washington D.C. 20402.
5. West, David a kol.: "Safety and immunogenicity of bivalent H. influenza type b/hepatitis B vaccine in healthy infants" ("Bezpečnosť a imunogénnosť dvojitej očkovacej látky proti H. influenzae typu B a nákazlivej žltačke typu B u zdravých detí"), Ped. Inf. Dis. J, 1997;16:593-599.
6. CDC: MMWR (týždenný výkaz chorobnosti a úmrtnosti): "Pertussis Vaccination: Use of Acellular Pertussis Vaccines Among Infants and Young Children" ("Očkovanie proti čiernemu kašľu: Použitie nebunkovej očkovacej látky proti čiernemu kašľu u detí a bábätiek"), 28.III.1997/Vol. 46/No. RR-7, str.4.
7. Gustafson, T. a kol., NEJM,1987; 316:771-774.
8. NMASeminars.com
9. Príbalový leták k očkovacej látke HibTiter®, Physician’s Desk Reference, 2002, č. 56, str. 1860.
10. CDC: MMWR (týždenný výkaz chorobnosti a úmrtnosti): "Pertussis Vaccination: Use of Acellular Pertussis Vaccines Among Infants and Young Children" ("Očkovanie proti čiernemu kašľu: Použitie nebunkovej očkovacej látky proti čiernemu kašľu u detí a bábätiek"), 28.III.1997/Vol. 46/No. RR-7, str.4.
11. Del Giudice G, Podda A, Rappuoli R: "What are the limits of adjuvanticity?" ("Aké sú medze adjuvantickosti?"), Vaccine, 15.X.2001; 20 Suppl 1:S38-41.