Thiomersal / thimerosal

27.12.2013 21:54
Sumárny vzorec: C9H9HgNaO2S
Schéma molekuly: Schéma molekuly thiomersalu
CAS číslo: 54-64-8
Ako vyzerá: biely alebo bledožltý prášok
LD50: 75 mg/kg (potkan, orálne)
91 mg/kg (myš, orálne)

 

Všeobecné informácie

       Tiomersal (známy aj ako thimerosal, mercurothiolate, mertiolate, sodná soľ etylortuti) je organická zlúčenina, obsahujúca ortuť. Je dobre rozpustný vo vode. Používa sa buď v procese výroby vakcín (v takom prípade môžu byť vo výslednej vakcíne prítomné zbytkové množstvá) alebo sa pridáva do vakcín ako konzervačná látka. Zabraňuje rastu baktérií a hubovitých organizmov v niektorých vakcínach počas uskladňovania, no predovšetkým sa využíva vo viacdávkových liekovkách s očkovacími látkami. Pod obchodným názvom Mertiolate ho farmaceutická spoločnosť Eli Lilly & Co. (tá, pre ktorú dlhé roky robil Dr. John Virapen - pozn. red.) od 30. rokov 20. storočia pridávala ako konzervačnú látku do vakcín a iných prípravkov, aby tým zabránenila bakteriálnej a hubovej kontaminácii. V roku 1928 totiž pri použití vakcín bez konzervantu zomrelo po očkovaní proti záškrtu 12 z 21 detí na stafylokokovú infekciu.

       Narastajúci počet prípadov autizmu a neurologických vývojových porúch mozgu u detí s narastajúcim počtom očkovaní spôsobil podozrenie, že za ich vznikom stoja konzervanty vo vakcínach. To viedlo k odstráneniu tiomersalu z mnohých očkovacích látok. Zhodnotenie rizika spojeného s etylortuťou bolo založené na údajoch o metylortuti, nakoľko sa predpokladalo, že profil toxicity obidvoch zlúčenín je podobný. V súčasnosti v oficiálnych kruhoch prevláda presvedčenie, že na toto tvrdenie neexistuje dostatok presvedčivých dôkazov. Nové zistenia údajne ukazujú, že etylortuť sa rýchlejšie vylučuje a má podstatne odlišnú farmakokinetiku ako metylortuť, a že etylortuť môže byť menej toxická, ako sa pôvodne predpokladalo.

       V EÚ, USA a niektorých ďalších krajinách sa už nepoužíva vo vakcínach základnej očkovacej schémy. Výnimkou sú niektoré vakcíny proti chrípke, dvojvakcína proti záškrtu a tetanu, či toxoidová tetanová vakcína, ako aj niektoré protijedy po uštipnutí hadom. Mimo krajín EÚ je vo vakcínach bežný, nakoľko WHO usúdila, že o toxicite thiomersalu nie sú dôkazy a z bezpečnostného hľadiska nie je dôvod na náhradu týchto vakcín drahšími jednodávkovými alternatívami.

 

Bezpečnosť

       Škodlivý pri kontakte s pokožkou (dráždivý), pri vdýchnutí a požití. Mierne škodlivý pri kontakte s očami (dráždivý). Údaje o karcinogénnych, mutagénnych, teratogénnych účinkoch a o vývojovej toxicite nie sú známe. Môže byť škodlivý pre obličky, pečeň, slezinu, kostnú dreň, centrálnu nervovú sústavu. Predĺžené či opakované vystavenie môže poškodiť cieľové orgány. Je u neho riziko kumulatívnych účinkov, čo môže viesť k hromadeniu v jednom, či viacerých orgánoch.

       Je tiež vysoko toxický pre vodné organizmy. V tele sa rozkladá a metabolizuje na etylortuť (C2H5Hg+) a tiosalicylát.

       O škodlivosti u ľudí sa vykonalo niekoľko štúdií. Boli zaznamenané prípady závažných otráv až úmrtí po náhodnom vystavení, či pokuse o samovraždu. Pokusy so zvieratami naznačujú, že po injekcii sa tiomersal rýchlo rozkladá a uvoľňuje sa etylortuť. Tá poškodzuje centrálnu nervovú sústavu a obličky, sprievodným znakom je zhoršená koordinácia pohybov. Z tela sa eliminuje prevažne stolicou. Etylortuť z krvi sa čistí u dospelých s polčasom 18 dní, z mozgu mladých opíc 14 dní. Metylortuť aj etylortuť prechádzajú do všetkých tkanív, prejdú hemato-encefalickou bariérou aj placentou. Anorganická ortuť, metabolizovaná z etylortute, má polčas v mozgu až vyše 120 dní, no z neobjasnených príčin sa javí, že je omnoho menej toxická ako anorganická ortuť z výparov.

       Už malé dávky ortute menia energetický metabolizmus mitochondrií, narušujú reguláciu glutamátového procesu a vyvolávajú poškodenie nervových buniek.

       Pri opakovanom vystavení tiomersalu môže dôjsť k senzibilizácii, čiže k zvýšenej citlivosti organizmu.

       Tiomersal sa používa pri kožných náplasťových testoch na kontaktné alergie. Štúdie ukázali, že 1,9% až 6,6% dospelých a dokonca až 36% adolescentov s chronickým ekzémom má pozitívnu reakciu na tiomersal, čo pravdepodobne súvisí s predchádzajúcim vystavením tiomersalu.

 

Prehľad výskumov, potvrdzujúcich nebezpečnosť thiomersalu

(podrobnejšie informácie nájdete v tejto štúdii)

Rok Autor Podaná látka Zvíře/subjekty Účinky
1937 Cummins[1] thimerosal 1% morčata zemřela za 24 hodin
1940 Welch, Hunter[2] thimerosal lidská a krev morčat zabíjí dříve leukocyty než stafylokoky
1941 Kinsella[3] thimerosal 1% 13 pacientů s endokarditidou zemřeli
1950 Trakhtenberg[4] vdechování par etylrtuti bílé myši cyanóza, paralýza zadních končetin, smrt po 6 –15 hodinách
1960 Oliver, Platonow[5] E-Hg telata degenerativní změny GIT, CNS, poruchy ledvin
1968 Birbin[6] E-Hg z krmiva
velmi detailní studie zahrnující i změny u selat
prasata,
414 kusů
155 uhynulo,
ostatní musela být utracena ve stavu agónie
1968 Tiškov[7] E-Hg z krmiva kuřata E-Hg se nacházela v ledvinách, játrech, svalech, kůži, plicích, srdci, pohl. žlázách po 120 dní, postupně hynula
1968 Oharazawa[8] E-Hg březí myši poškození plodů, snížení váhy, malformace a výrazné změny
v chromosomech
1970 Salej[9] E-Hg prasata E-Hg v mozku déle než 8 měsíců
1972 Itoi, Ishii[10] thimerosal
0,02–0,2%
králíci,
březí samice
zvýšení potratů, vyšší počet mrtvých plodů, anomálie ve vývoji, anomálie pohlavních orgánů
1972 Spann[11] 12,5 ppm E-Hg
4,2 ppm E-Hg
bažanti vyšší dávky letální,
nižší snížily plodnost
1973 Tryphonas, Nielsen[12] E-Hg
0,19 mg E-Hg/kg
mladá prasata nekrózy nervových buněk, poškození cév v mozku, poškození jater a ledvin, histologické změny v jícnu a ve střevech, dlouhá doba působení po podání dávky
1973 Wright[13] E-Hg telata a ovce E-Hg v mozku déle než 20 týdnů, také v mnoha orgánech
1975 Yonaha[14] E-Hg myši silná inkorporace do mozku, toxické symptomy stejné jako u Me-Hg
1975 Gassett[15] thimerosal
0,2–2% s 203Hg
krysy a králíci teratogenní účinky, úhyn plodů, absorpce plodů, malformace přeživších, 203Hg v plodech,
203Hg v krvi, játrech, mozku,
po 48 dnech maximum v ledvinách, játrech a mozku
1975 Blair[16] thimerosal opice
během 6 měsíců dostaly 418 µg Hg
akumulace rtuti v ledvinách, játrech a mozku
1977 Heinonen[17] thimerosal lidská studie, 50000 těhotných thimerosal do 4. měsíce zvyšuje trojnásobně riziko poškození plodu
1979 Heyworth, Truelove[18] thimerosal lidé, podání IgG
s thimerosalem
symptomy intoxikace Hg
1980 Matheson[19] thimerosal lidé symptomy intoxikace Hg

Hg = ortuť; E-Hg = etylortuť; Me-Hg = metylortuť; 203Hg = rádioaktívny izotop ortuti;
IgG = ImunoGlobulín G; ppm = Parts Per Million = milióntina; µg = mikrogram;
GIT = Gastro-Intestinálny Trakt = tráviaca sústava; CNS = centrálna nervová sústava

 

Zdroje a viac informácií:

  • https://en.wikipedia.org/wiki/Thiomersal
  • https://en.wikipedia.org/wiki/Thiomersal_controversy
  • https://rizikaockovania.sk/dok/je_thiomersal_nad_zlato.pdf
  • https://www.who.int/vaccine_safety/topics/thiomersal/questions/en/
  • https://www.novaccine.com/vaccine-ingredients/results.asp?sc=29
  • https://www.sukl.sk/sk/bezpecnost-liekov/vakciny/tiomersal-vo-vakcinach-pre-humanne-pouzitie?page_id=2485
  • https://www.imuno-alergo.sk/kontaktna-kozna-alergia/alergia-na-tiomersal/
  • prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc.: „Přemůžeme autizmus?“, ALMI, Blansko, 2009
  • prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc.: „Varovné signály očkování“, ALMI, Blansko, 2012
  • https://www.sciencelab.com/msds.php?msdsId=9925236

 

Štúdie, zmiené v tabuľke

[1]  S. L. Cummins: „Merthiolate in the treatment of tuberculosis“, Lancet, 1937, 230(5956):962–963

[2]  Henry Welch, Albert C. Hunter: „Method for determining the effect of chemical antisepsis on phagocytosis“, 1940, Am J Public Health, 30:129–137

[3]  Ralph A. Kinsella: „Chemotherapy of bacterial endocarditis“, Ann Intern Med, 1941, 15(6):982–986

[4]  I. M. Trakhtenberg: „The toxicity of vapors of organic mercury compounds (ethlmercuric phosphate and ethylmercuric chloride) in acute and chronic intoxication (experimental data)“, Gig Sanit, 6:13–17

[5]  W. T. Oliver, N. Platonow: „Studies on the pharmacology of n-(ethylmercuri)-p-toluenesulfonanilide“, Am J Vet Res, 1960, 21:906–916

[6]  S. S. Birbin, A. A. Alexejeva, A. A. Bulatov: „The poisoning of swine treated with Granosan“, Veterinarija, 1968, 45(8):60–61

[7]  A. I. Tiškov, P. I. Salej, V. P. Vitkalov: „Poultry poisoning with Granosan“, Veterinarija, 1968, 45(4):58

[8]  H. Oharazawa: „Effect of ethylmercuric phosphate in the pregnant mouse on chromosome abnormalities and fetal malformation“, J Jpn Obstet Gynecol, 1968, 20(11):1479–1487

[9]  P. I. Salej: „Evaluation of slaughter products from Granosan-poisoned animals“, Veterinarija, 1970, 46(8):102–103

[10]  Motokazu Itoi, Yasuo Ishii, Noboru Kaneko: „Teratogenicities of antiviral ophthalmics on experimental animals“, Jpn J Clin Ophthal, 1972, 26:631–640

[11]  J. W. Spann, R. G. Heath, J. F. Kreitzer, L. N. Locke: „Ethyl-mercury-p-toluene-sulfonanilide: Lethal and reproductive effects on pheasants“, Science, 1972, 175(4019):328–331

[12]  L. Tryphonas, N. O. Nielsen: „Pathology of chronic alkylmercurial poisoning in swine“, Am J Vet Res, 1973, 34(3):379–392

[13]  Fred C. Wright , Jack S. Palmer , Jayme C. Riner: „Retention of mercury in tissues of cattle and sheep given oral doses of a mercurial fungicide Ceresan M“, J Agric Food Chem, 1973, 21(4):614–615

[14]  Masanori Yonaha; Shunji Ishikura; Mitsuru Uchiyama: „Toxicity of organic mercury compounds. III. Uptake and retention of mercury in several organs of mice by long term exposure of alkoxyethylmercury compounds“, Chem Pharm Bull (Tokyo), 1975, 23(8):1718–1725

[15]  Antonio R. Gasset, Motokazu Itoi, Yasuo Ishii, Richard M. Ramer: „Teratogenicities of Ophthalmic Drugs II. Teratogenicities and Tissue Accumulation of Thimerosal“, Arch Ophthalmol, 1975, 93:52–55

[16]  A.M.J.N. Blair, B. Clark, A.J. Clarke, P. Wood: „Tissue concentrations of mercury after chronic dosing of squirrel monkeys with Thiomersal“, Toxicology, 1975, 3(2):171–176

[17]  Olli P. Heinonen, Dennis Slone, Samuel Shapiro: „Birth defects and drugs in pregnancy“, Publishing Sciences Group, Littleton, 1977

[18]  Martin F. Heyworth, Sidney C. Truelove: „Problems associated with the use of Merthiolate as a preservative in anti-lymphocytic globulin“, Toxicology, 1979, 12(3):325–333

[19]  David S. Matheson, Thomas W. Clarkson, Erwin W. Gelfand: „Mercury toxicity (acrodynia) induced by long term injection of gammaglobulin“, J Pediatr, 1980, 97(1):153–155

 

Vypracovali:

  • Lenka (výber a preklad)
  • Ing. Marián Fillo (grafická úprava + kontrola odkazov + doplnenie citácií štúdií - približne 1 hodina čistého času)

 


    Len vďaka dobrovoľným príspevkom čitateľov a poslucháčov môže Sloboda v očkovaní prinášať všetkým ľuďom bezplatne dôležité informácie (nielen) o očkovaní. Ak si myslíte, že naša práca má hodnotu, a ak je to vo vašich možnostiach, prispejte, prosím, na ďalší chod tejto stránky. Každé euro a každý cent je dobrý a srdečne ďakujeme zaň!
    Môžete však priložiť ruku k dielu aj iným spôsobom.