Riziko neurologických porúch spôsobených zložkami očkovacích látok
Pôvodný článok "Selected vaccine authorities from CDC, FDA, and manufacturers discuss, in a closed meeting, the possibility of neurodevelopment disorders resulting from vaccine components"
na stránke Association of American Physicians and Surgeons (Zväz amerických praktických lekárov a chirurgov)
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva - pozn. prekl.) vydalo koncom roka 2003 štúdiu, ktorá zamieta akúkoľvek možnú spojitosť medzi thimerosalom (konzervant obsahujúci ortuť, používaný donedávna v očkovacích látkach pre deti, dodnes prítomný v niektorých očkovacích látkach, napr. proti chrípke - pozn. prekl.) a poruchami vývoja detí ako napr. autizmom, avšak CDC má údaje, ktoré dokladujú túto spojitosť, a utajuje ich pred verejnosťou.
Dokumenty vydané vďaka Zákonu o slobodnom prístupe k informáciám obsahujú aj prepis stretnutia členov CDC, FDA (U.S. Food and Drug Administration = Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA; obdoba slovenského Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv - pozn. prekl.) a zástupcov očkovacieho priemyslu, ktoré sa uskutočnili v júni roku 2000.
Prísne tajné stretnutie sa týkalo štúdie Dr. Thomasa Verstraetena a kol., ktorá používala údaje z Vaccine Safety Datalink - spoločného projektu CDC a niekoľkých zdravotníckych organizácií, skúmajúceho bezpečnosť očkovania od r. 1990. Štúdia preskúmala záznamy 110.000 detí.
Prepis stretnutia nazvaný "Scientific Review of Vaccine Safety Datalink Information" ("Vedecké zhodnotenie informácií z Vaccine Safety Datalinku"), 7.-8.VI.2000, Simpsonwood Retreat Center, Norcross, Georgia. Bolo to však aj prvé oficiálne stretnutie pracovnej skupiny pre thimerosal a očkovanie, patriacej pod ACIP (Advisory Committee for Immunization Practices = Poradný výbor pre očkovacie postupy v USA; obdoba slovenskej Pracovnej skupiny pre imunizáciu - pozn. prekl.). Prítomní boli:
- Dr. Walter Orenstein, riaditeľ Federálneho očkovacieho programu (National Immunization Program = NIP) pri CDC,
- John Modlin, vedúci ACIPu, činný na fakulte v Dartmouth Medical School (Darmouthská lekárska škola),
- 50 ďalších uznávaných členov štátnej správy (z toho 11 konzultantov zo CDC) a akademickej obce,
- Dr. Harry Guess, Merck, vedúci oddelenia epidemiológie
- Dr. Jo White, North American Vaccine (dnes Baxter), oddelenie klinického vývoja a výskumu
- Dr. Barbara Howe, GlaxoSmithKline, skupina pre klinický výskum
- Dr. Mike Blum, Wyeth (dnes Pfizer), oddelenie bezpečnosti a dohľadu nad vývojom očkovacích látok
Aj keď sa táto konferencia očividne zaoberala účinkami ortuti v podobe thimerosalu na vývoj detského mozgu, účastníci mali, zdá sa, len obmedzené vedomosti o ortuti. Nebol pozvaný ani jeden z uznávaných odborníkov, ako napr. Dr. Ascher z Bowman Grey School of Medicine či Dr. Boyd Haley, ktorý urobil rozsiahlu prácu o jedovatosti malých koncentrácií ortuti pre centrálnu nervovú sústavu.
Konferencia nasledovala po vypracovaní štúdie, ktorá ukázala, že ortuť v očkovacích látkach môže spôsobovať neurologické problémy.
Nasledujú výňatky z tohto 260-stranového prepisu stretnutia.
Dr. Orenstein (str. 1-2): "Pre tých, čo nie sú v obraze: pôvodné obavy vyvstali minulé leto, že ortuť v podobe etylortuti (thimerosalu) v očkovacích látkach môže prekročiť bezpečné množstvo. Na základe týchto obáv podniklo CDC v spolupráci s vyšetrovateľmi vo Vaccine safety Datalinku úsilie o vyhodnotenie, či jestvujú nejaké zdravotné riziká ortuti v ľubovoľnej z týchto očkovacích látok. Analýza k dnešnému dátumu vyvoláva určité obavy z možného vplyvu narastajúceho množstva etylortuti v očkovacích látkach na vznik určitých neurologických porúch. Preto je účelom tohto stretnutia starostlivo vedecky prehodnotiť tieto údaje."
Dr. Bernier - zástupca riaditeľa pre vedu v NIP (str. 8): "Parlament USA v roku 1997 požadoval od FDA, aby prehodnotil ortuť v liečivách a biologických materiáloch... v októbri 1999 ACIP prezrel túto vec znovu a... povedal, že očkovacie látky možno naďalej používať."
Dr. Johnston - vedúci tohto stretnutia a detský lekár-imunológ na University of Colorado (str. 14-15 a 19-20): "Thimerosal sa v tele štiepi na etylortuť a thiosalicylát, ktorý je neaktívny... Údaje o toxicite thimerosalu ukazujú, že môže spôsobiť otravu nervovej sústavy a obličiek, vrátane smrti.
Ide hlavne o viac-dávkové balenia očkovacích látok, a to kvôli viacnásobnému napichnutiu ampulky, a je tiež dôležitý vo výrobnom procese pre množstvo očkovacích látok, vrátane mŕtvych očkovacích látok proti chrípke a starších DPT vakcín (proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu - pozn. prekl.) a je zložkou všetkých DPT vakcín, ale nie všetkých DTaP vakcín.
V USA sú tri povolené konzervanty: thimerosal, fenoxyetanol a fenol. O zvyšných dvoch dnes nebudeme hovoriť, ale myslím si, že ich bolo treba spomenúť. Thimerosal je najaktívnejší a používal sa v očkovacích látkach už od 30. rokov 20. storočia.
Môže spôsobiť akútnu neurologickú alebo obličkovú otravu z predávkovania, vrátane smrti...
Dr. Halsey predniesol veľmi horlivú námietku, že by sme mali starostlivo vypracovať kontrolované štúdie, ktoré by sa týkali tejto otázky, a že takéto štúdie by mali vypracovať odborníci na vývoj nervovej sústavy a životné prostredie, aby tieto štúdie obsahovali pohľad na vec z hľadiska ich oboru.
Nedávno sme mali iné stretnutie, na ktorom sa niektorí z vás zúčastnili, ktoré sa týkalo hliníka v očkovacích látkach. Rád by som teraz k tomu povedal pár slov.
Na tomto stretnutí sme sa naučili množstvo dôležitých vecí o hliníku a myslím, že sú dôležité aj pre naše dnešné úvahy. Soli hliníka sú dôležité pri tvorbe očkovacích látok, ako pri stabilizácii antigénov, tak pri absorpcii endotoxínu.
Hliník a ortuť sú častokrát podávané deťom súbežne, či už na rovnakom mieste alebo na rôznych miestach.
Zistili sme však tiež, že nejestvujú vôbec nijaké údaje (ani údaje o zvieratách) o možnej synergii (posilnení či oslabení účinku), ktorá by mohla nastať v zmesiach dvoch kovov, ktoré by nám umožnili vyvodiť akékoľvek závery zo súbežného podania týchto dvoch solí v očkovacích látkach..."
Dr. Weil (str. 24): "Myslím, že mi je každopádne jasné, že hovoríme o probléme, ktorý sa zrejme týka viac akútnej otravy hliníkom, potrebujeme tiež vedieť, že niektoré vývojové problémy centrálnej nervovej sústavy pokračujú pomerne dlhý čas po narodení. Ale zo všetkých iných štúdií o jedovatých látkach je známe, že čím skôr pracujete s centrálnou nervovou sústavou, tým pravdepodobnejšie zasiahnete citlivé obdobie vývoja dieťaťa, takže posun očkovania z jedného mesiaca alebo jedného dňa po narodení na šesť mesiacov po narodení obrovsky mení možnosti otravy. Jestvuje kopa údajov o neurologickom vývoji, ktoré naznačujú, že máme vážny problém. Čím skôr začneme s očkovaním, tým vážnejší problém to je.
Druhá vec: ako dlhoročný nefrológ (odborník na obličky) môžem povedať, že možnosť otravy centrálnej nervovej sústavy hliníkom bola zistená údajmi z dialýzy. Myslieť si, že tu nie je žiadny problém, je zatváraním si očí pred skutočnosťou."
Dr. Verstraeten (str. 31): "Je celkom zaujímavé, že keď som prvý krát (iba pred rokom) prišiel do CDC, nevedel som, čo by som chcel rozbiť, ale vedel som, že jednou z vecí, ktoré robiť nechcem, sú štúdie, ktoré majú do činenia s toxikológiou alebo zdravým životným prostredím. Teraz sa ukazuje, že iní ľudia si tiež mysleli, že táto štúdia nie je práve najlepším nápadom, takže to, čo Vám teraz predstavím, je štúdia, o ktorej si nikto nemyslel, že by sme ju mali robiť."
Dr. Verstraeten (str. 40): "...našli sme štatisticky významný vzťah medzi podaním thimerosalu a následkami. Prvý krát v 2 mesiacoch života, nešpecifikovaná vývojová porucha, ktorá má svoj vlastný ICD9 kód (International Classification of Diseases, 9th revision = medzinárodný číselník chorôb, 9. verzia - pozn. prekl.), v 3 mesiacoch života - tiky, v 6 mesiacoch - poruchy pozornosti, v 1, 3 a 6 mesiacoch života - oneskorené osvojenie si reči, celá kategória porúch vývoja nervovej sústavy, ktorá zahŕňa mnohé choroby."
Dr. Verstraeten (str. 42): "Jedna vec je však istá: tieto údaje sú určite podhodnotené, pretože mnohé deti jednoducho nie sú dostatočne staré na to, aby mohli byť diagnostikované. Takže hrubé údaje o výskyte sú zrejme oveľa nižšie, než by sa dalo očakávať, pretože skúmaná skupina detí je príliš mladá."
Dr. Verstraeten (str. 44): "Teraz k oneskoreniu vývoja reči, čo je najčastejšia porucha v tejto kategórii. Výsledky naznačujú trend s malým poklesom. Celkový test trendu je štatisticky vysoko významne nad 1."
Dr. Verstraeten (str. 45): "Toto predstavuje celkovú kategóriu oneskorení neurologického vývoja, z ktorej som vylúčil oneskorenie vývinu reči, lebo sme mali dojem, že niektoré výpočty by boli určované touto skupinou s oneskoreným vývinom reči, čo bola takmer polovica tejto kategórie. Po vylúčení oneskoreného vývinu reči bol trend taktiež zjavný a test tohto trendu taktiež štatisticky významný aj pre túto kategóriu bez oneskoreného vývinu reči."
Dr. Weil (str. 75): "Myslím, že to, o čom hovoríte, je chronické vystavenie sa jedovatej látke. Myslím, že alternatívnym scenárom sú opakované akútne vystavenia sa jedovatej látke. Ak zvážite dávku 25 mikrogramov v jeden deň, potom ste nad hladinou jedovatosti. Prinajmenšom sa domnievame, že ste, ale potom to robíte znovu a znovu určitej množine neurónov, takže jed môže postihnúť tie isté neuróny alebo tie isté neurologické procesy. Dá sa predpokladať, že čím viac ortuti dostanete do tela, tým silnejší bude účinok."
Dr. Verstraeten (str. 76): "To, čo som tu urobil, je, že som do modelu dal namiesto ortuti počet antigénov, ktoré deti dostali, a čo nám vyšlo? Nie je prekvapením, že dostaneme veľmi podobné odhady, ako sme dostali pre Thimerosal, lebo každá očkovacia látka pridaná do rovnice obsahuje Thimerosal. Takže pre poruchy reči (a možno aj iné) to nemusí byť až tak významné, ale pre celkovú skupinu to je opäť významné... Tu máme tú istú vec, ale namiesto počtu antigénov je počet injekcií. Iba počet očkovaní podaných dieťaťu, ktorý má taktiež pre takmer všetky deti významný súvis."
Dr. Guess (str. 77): "Takže to je v zásade 7% riziko na jeden antigén, pod antigénom rozumieme, že napr. v DPT máme tri antigény."
Dr. Verstraeten (str. 77): "Presne tak."
Dr. Egan (str. 77): "Mohol by ste tento výpočet urobiť pre hliník?"
Dr. Verstraeten (str. 77): "Urobil som ho aj pre hliník... V skutočnosti sú však výsledky takmer rovnaké ako pre etylortuť, pretože množstvo hliníka ide takmer presne ruka v ruke s množstvom ortuti."
Dr. Verstraeten (str. 78-79): "Posledná snímka, ktorú Vám chcem ukázať: bola tu otázka či je nejaký spôsob, ako z týchto údajov odhadnúť, čo by sa stalo v budúcnosti, keby tu boli očkovacie látky proti nákazlivej žltačke typu B a Haemophilus influenzae typu B, ktoré by neobsahovali Thimerosal, ale len DTP vakcína by ho obsahovala.
Posledný stĺpec by bol tým istým scenárom, ale teraz v 6 mesiacoch. Predpokladajme, že deti dostali dve ďalšie dávky DPT, takže medzi 3 a 6 mesiacmi veku zvýšili príjem etylortuti o 50 mikrogramov. Z tejto skupiny so všetkými jej obmedzeniami, keďže niektoré deti z nej sú zaočkované aj proti nákazlivej žltačke typu B*, to skutočne neviem vyvodiť. Je to významné pre túto jednu poruchu, ktorou je oneskorený vývin reči."
* Dr. Verstraeten nevedel v niektorých prípadoch zistiť, či boli deti po narodení zaočkované proti nákazlivej žltačke typu B, takže bolo ťažké vytiahnuť toto očkovanie z dostupných údajov.
Dr. Bernier (str. 113): "Poprosili sme vás, aby ste tieto informácie udržali v tajnosti. Máme v úmysle tieto údaje prejednať na nadchádzajúcom stretnutí ACIPu 21.-22.VI.2000. Vtedy CDC plánuje zverejniť tieto informácie,* takže si myslím, že najlepšie poslúžime všetkým našim záujmom, ak budeme tieto údaje naďalej zvažovať. Pracovná skupina ACIPu ich bude taktiež zvažovať. Takže by sme tieto údaje mali zvažovať vo svojho druhu chránenom prostredí. Žiadame teda ľudí, ktorí odviedli skvelú prácu pri ochrane týchto informácií doteraz, aby v tom pokračovali až do stretnutia ACIPu. Takže v zásade považujte to za informácie, na ktoré sa vzťahuje embargo. To by nám všetkým pomohlo využiť mašinériu, ktorú máme vytvorenú na zváženie týchto údajov a na vytvorenie odporúčaní pre očkovanie."
*To sa nikdy nestalo. Organizácia SafeMind.org dostala tento prepis vďaka Zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Neskôr zverejnené údaje boli rozriedené až do bezvýznamnosti tým, že sa dodatočne započítali údaje z ďalšej zdravotníckej organizácie, ktoré dávali veľmi netypické výsledky.
Dr. Keller (str. 116 a 118): "... vieme, že vyvíjajúca sa nervová sústava je citlivejšia, než tá, ktorá je už plne vyvinutá ..."
Dr. Verstraeten (str. 142): "Ale ak môžem pokročiť k ďalšej snímke, tu sme namiesto modelu proporčného rizika urobili logistický regresný model. Nepoužil som tu osobo-čas a je trochu ťažké presne definovať kontrolnú skupinu. Avšak, ak to urobím pre všetky vekové skupiny a nebudem skúmať jednotlivé roky, a toto je pre poruchy reči, výsledok je takmer rovnaký ako v prípade modelu proporčného rizika, čo pre mňa znamená, že to nie je otázkou prenesenia diagnózy, ale to, čo je smerodajné pre tento odhad, je skutočne celkový počet."
Dr. Rapin (str. 143): "Rád by som niečo podotkol: Zamerali sme sa na tieto nové prípady spôsobené ortuťou a máte tu zoznam doposiaľ neuvažovaných vedľajších vplyvov, ktoré treba v budúcich štúdiách zvážiť. To, čo teraz vieme o všetkých týchto poruchách vývoja dieťaťa, je, že vplyvy životného prostredia sú skôr nevýznamné v prípade týchto porúch a hlavná príčina je v dedičnosti... Vediac toto, považujem za trochu ťažké hovoriť o autizme. Hlavný dôvod nie je v životnom prostredí, ale v dedičnosti, a my sme sa teraz zamerali len na vplyvy životného prostredia alebo náhodné udalosti, ale nezvážili sme - a Vy ste nám práve povedal, že nemáte údaje napr. o súrodencoch, - tú hlavnú premennú."
Dr. Johnson (str. 144): "Nuž, myslím, že sa predpokladá, že tieto dedičné vlohy budú v obyvateľstve rozšírené náhodne."
Dr. Rapin (str. 144): "Ale neviete to s istotou."
Dr. Johnson (str. 144): "Nie, to je zaujímavý predpoklad."
Dr. Rapin (str. 144): "Chápem to, ale Vy to neviete."
Dr. Johnson (str. 144): "Čisto z princípu, Dr. Rapin, sa mi zdá, že čím viac sa dozvieme o genetike alebo čím viac sa dozvieme o napr. autizme, tým viac posunieme svoju pozornosť ku dedičným príčinám, ale vylúčil by ste možnosť, že niektoré z týchto porúch sú spôsobené dedičnými vlohami, ale iné nie?"
Dr. Rapin (str. 144): "Vôbec nie. Myslím si, že to je vlastne príťažlivá hypotéza."
Dr. Johnson (str. 145): "Správne. Ďakujem."
Dr. Chen (str. 151): "Jeden z dôvodov, ktoré mňa osobne viedli k tomu, aby som tak rýchlo nezamietol tieto zistenia, bolo, že Dr. Verstraeten nezávisle vybral tri rôzne následky, o ktorých si myslel, že nemajú spojitosť s ortuťou, a tri z troch (teda všetky) mali rôzny vzorec naprieč rôznymi množstvami ortuti v porovnaní s tými, čo sme vybrali ako biologicky dôveryhodné, že sú spôsobené otravou ortuťou."
Dr. Brent (str. 161): "Bolo to tak, že keď ste skúmali skupinu s 25 mikrogramami ortuti, mali ste určité riziko, a skupina so 75 mikrogramami mala vyššie riziko?"
Dr. Verstraeten (str. 161): "Áno, presne tak, ale to sú všetko dávky v rovnakom čase. Prinajmenšom v rovnakom veku."
Dr. Brent (str. 161): "Chápem, ale sú to odlišné dávky."
Dr. Verstraeten (str. 161): "Áno."
Dr. Brent (str. 161): "Aké na to máte vysvetlenie? Ako by ste to vysvetlil?"
Dr. Verstraeten (str. 161): "Ja osobne mám tri hypotézy:
1. ide o skreslenie spôsobené rodičmi. Deti, ktoré sú častejšie očkované, sú častejšie aj vybrané a diagnostikované.
2. je tu nejaké neznáme skreslenie, ktoré som si doposiaľ nevšimol a nikto mi o ňom zatiaľ nepovedal.
3: je to pravda, je to spôsobené Thimerosalom.
To sú moje hypotézy."
Dr. Brent (str. 161): "Ak je to pravda, akým mechanizmom by ste tieto zistenia vysvetlil?"
Dr. Verstraeten (str. 162): "Pýtate sa na biologickú dôveryhodnosť?"
Dr. Brent (str. 162): "Nuž, áno."
Dr. Verstraeten (str. 162): "Keď som to prvý krát videl, prešiel som si literatúru a bol som značne prekvapený tým, čo som našiel, pretoeže si myslím, že to je dôveryhodné. Predovšetkým tu je štúdia z Faerských ostrovov, o ktorej si myslím, že ju ľudia zamietli príliš rýchlo. A je tu tiež nový článok v tom istom časopise, čo tu bol predstavený, - v Journal of Pediatrics, v ktorom skúmali PCB (polychlórované bifenyly - dnes už zakázané jedovaté látky používané hlavne v rôznych elektrických súčiastkach a zariadeniach - pozn. prekl.). Skúmali aj iné znečistenia v potravinách z mora a prispôsobili sa tomu, a ortuť im z toho stále vystupovala. To je jedna vec. Druhá vec je, že mnoho zo štúdií na zvieratách ukázalo dosť odlišné výsledky v závislosti na dávke ortuti, spôsobe kontaktu s ortuťou a veku daného zvieraťa. Teraz neviem, do akej miery je možné preniesť tieto výsledky zo zvierat na ľudí, ale vychádza mi z toho, že ortuť v 1. mesiaci života nie je to isté ako ortuť v 3 mesiacoch, 12 mesiacoch, pred narodením, či v neskoršom veku. Je tu celá paleta dôveryhodných následkov ortuti. Navyše k tomu si myslím, že nemôžeme jednoducho porovnávať obyvateľstvo USA s obyvateľstvom Faerských ostrovov alebo Seychel. Sú tu odlišné priemerné hodnoty vystavenia človeka ortuti. Porovnávame príliš vysoké hodnoty Seychel a Faerských ostrovov s pomerne nízkymi hodnotami v USA, takže si nie som istý, ako ľahko môžete pretvoriť jedny zistenia na druhé. Takže v zásade to pre mňa necháva všetky možnosti otvorené, a to znamená, že nemôžem vylúčiť možnosť takéhoto účinku."
Dr. Orenstein (str. 184): "Druhá vec je, že nepoznáme kauzalitu. Nevieme o kauzalite, ale je to niečo, čo by si skutočne zasluhovalo naliehavú pozornosť?"
Dr. Clover (str. 187): "... nikto z nás tu snáď nechce tvrdiť, že ortuť ako taká nie je problém."
Dr. Weil (Str. 187-188): "Aj keď tieto údaje hovoria o množstve neistôt, je tu primeraná dôslednosť, biologická dôveryhodnosť, chýba vzťah s fenoménmi, u ktorých sa neočakáva, že by boli mohli nejak súvisieť, a je tu možná príčinná súvislosť, ktorá je tak dobrá, ako ľubovoľný iný hypotetický pôvod spomínaných ochorení. Navyše, možnosť, že súvislosť by mohla byť príčinná, má významný vplyv na prijateľnosť očkovacích látok obsahujúcich Thimerosal pre laickú i odbornú verejnosť. Myslím si, že to je kritický problém. Navyše nedostatok ďalších štúdií by bol strašnou vodou na mlyn pre proti-očkovací zákon. Preto potrebujeme pokračovať, a povedal by som, že naliehavo."
Dr. Brent (str. 188-191): "Som prekvapený skutočnosťou, že niektorí z tu prítomných ľudí majú informácie a domnievajú sa, že podobne ako výskyt porúch učenia, aj výskyt porúch správania a sústredenia v našom obyvateľstve stúpa. Neviem, či to je alebo nie je tak, ale takúto informáciu nemôžete len tak predhodiť a povedať, že to tak je alebo nie je, bez príslušných údajov. A je to tak dôležitá oblasť našej spoločnosti. Myslím, že to je niečo, čo robí človeka odlišným od iných druhou, takže je to veľmi dôležitá oblasť výskumu...
…(Thimerosal) spôsobuje poruchy učenia a správania sa. ADD (Attention Deficit Disorder = porucha sústredenia) je pre našu spoločnosť obrovským problémom a myslím, že je jedným z tých, z ktorých by sme mali mať veľké obavy.
Nakoniec vec, z ktorej mám ja osobne najväčšie obavy. Vy, čo ma poznáte, viete, že som sa zúčastnil súdnych procesov, kvôli nezmyselnej spoločnosti v USA, čo by sa stále len súdila. Toto bude zdrojom pre našich veľmi zaneprázdnených advokátov-žalobcov, keď sa táto informácia dostane von. Chcú mať o prácu postarané a toto im môže poskytnúť veľa práce."
Dr. Koller (str. 192): "... Keď zvyšujete počet očkovaní, rastú účinky. Ale neviete, čo presne ich spôsobilo. V očkovacích látkach sú pozmenené živé vírusy, rôzne antigény, je tam všeličo iné okrem ortuti, a my nevieme, či to je účinok očkovania, alebo účinok ortuti. Ja som si však takmer istý, že to nie je účinok ortuti. V skutočnosti je pozitívne, že je tu niekoľko odborníkov, čo skúmali účinok etylortuti, ktorí by s tým súhlasili."
Dr. Johnson (str. 193): "Ste naozaj spokojný so spôsobom, akým boli neurologické funkcie testované na Seychelách?"
Dr. Koller (str. 193): "Musím pripustiť, že jestvuje mnoho iných testov, ktoré bolo možné vykonať... Hovoríme o veľmi subjektívnych, veľmi citlivých pokusoch a áno, mohli byť vykonané aj iné a mali aj byť vykonané..."
Dr. Johnson (str. 198): "Táto spojitosť ma vedie k odporúčaniu, aby deti do 2 rokov neboli očkované očkovacími látkami s obsahom Thimerosalu, ak sú dostupné alternatívne očkovacie látky.
Čo na to moja intuícia? Dosť ma to trápi. Odpustite mi túto osobnú poznámku, ale mal som o ôsmej núdzový telefonát, a moja žena môjho syna porodila cisárskym rezom syna. Je to prvý mužský potomok v tomto pokolení nášho rodu, a ja nechcem, aby môj vnuk bol očkovaný očkovacou látkou s obsahom Thimerosalu, kým nebudeme lepšie vedieť, čo sa tu deje. To možno bude trvať dlhý čas. Medzitým, a ja viem, že by to mohlo mať medzinárodný dopad, ale medzitým chcem, aby môjho vnuka očkovali iba očkovacími látkami bez Thimerosalu."
Dr. Bernier (str. 198): "Tieto negatívne zistenia treba vysvetliť a zverejniť."
Dr. Weil (str. 207): "Vzťahy týkajúce sa počtu dávok očkovacích látok sú lineárne a štatisticky významné. Môžete sa s nimi hrať, ako chcete, aj tak budú lineárne a štatisticky významné. Pozitívne vzťahy sú tie, ktoré by človek očakával na základe štúdií z Faerských ostrovov. Súvisia tiež s údajmi, ktoré máme zo štúdií robených na zvieratách a sú podobné údajom o jedovatom vplyve iných látok na neurologický vývoj dieťaťa, takže si myslím, že nemožno prijať tvrdenie, že ide o niečo nečakané. Nejde o nič nečakané."
Dr. Weil (str. 208): "Nárast početnosti neurologických porúch správania, či už ide o výpočet alebo o skutočnosť, nie je až tak zlý. Je len príliš graficky nápadný. Takýto druh zmeny v dedičnosti nie je dosť dobre možný v priebehu 30 rokov."
Dr. Brent (str. 229): "Lekárske/právnické zistenia v tejto štúdii, či už sú alebo nie sú založené na príčinnej súvislosti, sú strašné, a preto je dôležité, aby boli vykonané navrhnuté epidemiologické štúdie, farmakokinetické štúdie a štúdie na zvieratách. Ak by sme vyhlásili, že neurologické poruchy správania u detí boli spôsobené očkovacími látkami obsahujúcimi Thimerosal, okamžite by sa našiel pseudo-vedec, ktorý by podporil toto tvrdenie s "náležitým stupňom istoty". Ale nenašiel by sa solídny vedec, ktorý by povedal opak na základe dostupných údajov. A tak to je. Takže sme v nemilom rozpoložení z hľadiska obhajoby na prípadných súdnych procesoch, ak by nejaké vznikli, a z toho mám obavy."
Dr. Meyers (str. 231): "Mohol by som sa vrátiť späť k hlavnému problému tohto výskumu? Moja hlavná obava je (a niekoľkí z vás sa tiež tak vyjadrili), že jestvuje spojitosť medzi očkovaním a jeho následkami, ktorá trápi ako rodičov, tak aj detských lekárov. V skutočnosti nevieme, aké sú tie následky, ale obávame sa ich, a je tu spojitosť s očkovaním. Budeme sa naďalej vracať k Thimerosalu, ale viacerí z nás majú obavy, že Thimerosal môže byť menej pravdepodobnou príčinou, než niektoré iné možné spojitosti, o ktorých sme tu hovorili, t.j. počet injekcií, počet antigénov, iné prídavné látky. Spomenuli sme hliník a ja som včera spomenul hliník a ortuť. Antipyretiká (medikamenty na znižovanie horúčky - pozn. prekl.) a analgetiká (medikamenty na potláčanie bolesti - pozn. prekl.) je lepšie použiť, keď sa očkuje. A potom každý tu spomenul všetky tie veci, o ktorých tu nemôžeme pre krátkosť času premýšľať, ktoré však sú súčasťou tejto spojitosti, a predsa všetky otázky, ktoré tu počúvam, sa týkajú Thimerosalu. Obávam sa, že by sme sa mali pýtať na iné možné súvislosti, pretože prechádzame na očkovacie látky bez Thimerosalu. Ak si mnohí z nás nemyslia, že to je hodnoverná spojitosť, lebo ide o malé množstvá atď., potom je chybou, že nehľadáme spojitosť, ktorá by mohla byť tou dôležitou."
Dr. Caserta (str. 234): "Jednou z vecí, čo som sa naučil na konferencii o hliníku v Portoriku, ktorá sa týkala kovov v biológii a lekárstve a ktorej som doposiaľ nikdy poriadne nerozumel, je synergický účinok rôznych kovov, keď sú spoločne prítomné v tom istom tele. Nie je to to isté, ako keby boli samostatne, a myslím si, že by bolo od nás hlúpe nezahrnúť hliník do našich úvah o tejto veci."
Dr. Clements (str. 247-249): "Naozaj mám obavy, že sme vyrazili na cestu ako loď, ktorá sa rúti vysokou rýchlosťou do bažiny, keď tu v skutočnosti nebola dostatočná včasná diskusia o tom, ktorým smerom má tá loď vôbec plávať. A ja teraz risknem, že urazím všetkých tu prítomných, keď poviem, že snáď táto štúdia nemala vôbec byť vypracovaná, pretože jej výsledky sme do istej miery mohli predpovedať, a všetci sme si teraz uvedomili, v akej situácii nás to zanecháva, aj keď počúvam, ako väčšina poradcov hovorí Rade, že nie sú presvedčení o priamej príčinnej súvislosti medzi Thimerosalom a rôznymi neurologickými poruchami.
Viem, že dostať sa z tejto kaše je krajne náročné. ACIP sa bude spoliehať na komentáre našej skupiny, aby ich mohol zohľadniť v očkovacej politike, a ja som bol požiadaný, aby čokoľvek, čo poviem, nezasahovalo do oblasti politiky, lebo to nie je účelom tohto stretnutia. Ale viac-menej vieme z mnohých skúseností v dejinách, že čistý vedec robil výskum kvôli čistej vede. Ale táto čistá veda viedla k rozštiepeniu atómu alebo k nejakému inému javu, ktorého ovládanie bolo úplne mimo schopnosti vedca, čo tento výskum robil. A tu máme ľudí, ktorí tých najlepších možných dôvodov udávali smerovanie výskumu. Ale nevieme, ako s týmito výsledkami výskumu máme naložiť, a dokonca aj keby sa táto Rada rozhodla, že niet nijakej spojitosti medzi Thimerosalom a neurologickými poruchami, a táto informácia bude zverejnená, aj tak sa na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám k tejto práci dostanú iní ľudia a použijú ju spôsobom, ktorý bude úplne mimo kontrolu našej skupiny. A ja mám z toho veľké obavy, pretože mám podozrenie, že je už príliš neskoro na akýkoľvek zákrok, bez ohľadu na ľubovoľnú profesnú organizáciu a to, ako sa k tejto veci vyjadrí.
Mojou úlohou v tejto pracovnej skupine je zabezpečiť, aby bolo nakoniec 100.000.000 detí zaočkovaných DTP vakcínou, vakcínou proti nákazlivej žltačke typu B a snáď aj proti HiB, tento rok, budúci rok a po mnoho nadchádzajúcich rokov, a to bude musieť byť s použitím očkovacích látok obsahujúcich Thimerosal, kým sa nestane nejaký zázrak a rýchlo sa nenájde alternatíva, ktorá sa odskúša a ukáže sa, že je bezpečná.
Takže vás zanechávam s výzvou, že mám veľké obavy z toho, ako ďaleko to celé zašlo, a z toho, ako spoločne jednohlasne predstavíte tieto informácie ACIPu spôsobom, ktorý ACIP dokáže spracovať, a ako sa nenecháte chytiť do pascí, ktoré sa skrývajú vo vzťahoch s verejnosťou. Mojím odkazom je, že akákoľvek ďalšia štúdia, a mne sa táto štúdia, čo tu práve bola popísaná, veľmi páči, myslím, že dáva zmysel, ale treba to premyslieť. Aké sú možné následky a ako ich zvládnete? Ako budú výsledky predstavené verejnosti a médiám, ktoré majú hlad po vyberaní si informácií, čo chcú použiť na ľubovoľné účely?
... ale som naozaj zvedavý, ako toto pre-pána-kráľa odteraz zvládnete."
Dr. Bernier (str. 256): "... Tak ťažké, ako je veda, sú dve ďalšie rovnako spletité, zložité výzvy. Tvorba politiky musí zohľadniť niektoré veľmi rozličné a zložité problémy. Je tu iná pracovná skupina, ktorá sa tým bude zaoberať, a potom tu je komunikácia a ako ju zvládneme, na čo, myslím, nie som žiadnym odborníkom, ale zdá sa mi to rovnako skľučujúce ako problém vedy a politiky.
Nemyslím si, že by sme tu mohli zaviesť nejaké pravidlo, pretože niektorí ľudia tieto dokumenty obdržali. Napr. niektorí výrobcovia dostali tieto informácie. Bolo potrebné, aby ich zdieľali v rámci firmy so svojimi odborníkmi, ktorí ich mali zhodnotiť. Niektorí z vás môžu mať pochybnosti. Možno ste dostali kópiu, ale myslím, že ak všetci na tieto informácie zavedieme embargo, ak môžem tento výraz použiť, ak ich budeme považovať za veľmi vysoko chránené informácie, myslím, že to je to najlepšie, čo môžem ponúknuť."
Účinkovali:
- Dr. Bob Chen, CDC, riaditeľ oddelenia pre vývoj a bezpečnosť očkovacích látok, federálny očkovací program
- Dr. Tom Clarkson, University of Rochester, New York, program na výskum ortuti
- Dr. John Clements, Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization = WHO), zástupca rozšíreného očkovacieho programu
- Dr. Bob Davis, University of Washington, profesor detského lekárstva a epidemiológie
- Bill Egan, Ph.D., FDA, Stredisko pre biológiu, vyhodnocovanie a výskum (Center for Biologics, Evaluation & Research)
- Dr. David Johnson, hlavný hygienik štátu Michigan, Poradný výbor pre očkovacie postupy (Advisory Committee on Immunization Practices = ACIP)
- Dr. Dick Johnston, University of Colorado School of Medicine a National Jewish Center for Immunology and Respiratory Medicine, imunológ a detský lekár
- Dr. Loren Koller, Oregon State University College of Veterinary Medicine, patológ, imunotoxikológ
- Dr. Martin Meyers, výkonný riaditeľ CDC, federálny očkovací program
- Dr. Walter Orenstein, generálny riaditeľ CDC, federálny očkovací program
- Dr. Isabelle Rapin, Albert Einstein College of Medicine, detská neurologička
- Dr. Tom Verstraeten, CDC, federálny očkovací program, v súčasnosti zamestnaný u výrobcu očkovacích látok GlaxoSmithKline
- Dr. Bill Weil, detský lekár na dôchodku, zastupujúci Americkú akadémiu detského lekárstva (American Academy of Pediatrics = AAP)