Prečo Úrad verejného zdravotníctva nikdy nehovorí o prirodzenej seba-imunizácii proti vírusom?
Natural News — 26.IV.2016 — J. D. Heyes
Pôvodný článok „Why doesn't the CDC ever talk about natural SELF-IMMUNIZATION against viruses?“
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
Kde bolo, tam bolo, skôr než bola vybudovaná moderná lekárska byrokracia, občania USA nemali vo vláde vakcinacistov, ktorí ich — pod hlavňami samopalov a za vyhrážania sa pokutami a väzením — nútia dávať si pichať cudzie látky, ktoré by ich mohli „ochrániť“ pred chorobou, ale môžu ich tiež zabiť. V skutočnosti v tých dňoch, pred tým, ako sa utvoril kult očkovania, dokázali obyvatelia USA zostať zdraví pomocou iného druhu kolektívnej imunity: Každý bol vystavený všetkému, z čoho mohol ochorieť, a — koľké to prekvapenie! — pozrite sa, čo sa stalo — náš živočíšny druh nevyhynul a v skutočnosti prekvital.
Teraz nám však vakcinacisti hovoria, že to je vďaka očkovaniu. Ale zamyslite sa nad tým: Ak by sme neboli schopní svojho druhu seba-imunizácie — tzn. vybudovať si po vystavení našich tiel baktériám, vírusom a chorobám naše vlastné prirodzené spôsoby obrany, napr. vlastné protilátky, čím sme sa proti danej chorobe „imunizovali“ (vytvorili si imunitu) — ako ďaleko by sme to ako ľudstvo dotiahli?
Ďalšia vec, ktorá je podivuhodná: Ako je možné, že Stredisko pre potláčanie a predchádzanie chorobám v USA (angl. Centers for Disease Control and prevention = CDC; U.S. obdoba Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky — pozn. prekl.) a lekárska mašinéria ako taká o tomto nikdy nehovorí?
Prirodzená biologická imunita
Pred zavedením očkovania milióny obyvateľov USA a iných krajín po celom svete boli nielen vystavené chorobám, ako sú osýpky (cz: spalničky), príušnice (mumps) a čierny kašeľ, ale sa z nich aj plne zotavili. A akonáhle tieto choroby prekonali, už ich nikdy viac nedostali, pretože si udržali protilátky na boj s nákazou a chorobou až do svojej smrti.
Prirodzená biologická imunita je niečo, čo si ľudia vyvinuli v priebehu evolúcie. Od najdávnejších vekov sme stále bol niečomu vystavení a áno, rozhodne boli aj choroby, ktoré zabili v priebehu dejín veľmi veľa ľudí. Ale väčšina z nich bola pre náš živočíšny druh nová, tzn. ľudia ich nezažili alebo im nečelili nikdy predtým, takže v našich telách nebolo žiadnych prirodzených protilátok na boj s týmito chorobami. Ale ani vtedy neochorel každý a v skutočnosti veľká väčšina tých, čo prežili, bola tiež vystavená tým istým chorobám. Ich telá boli jednoducho silnejšie alebo viac schopné vytvoriť si protilátky dostatočne skoro.
Avšak dnes, keď sme možno dosiahli „kolektívnu imunitu“ pomocou očkovania, mnohí ľudia by sa hádali, že aj pred zavedením očkovania sme si tvorili kolektívnu imunitu, keďže sme všetci boli vystavení tým istým pôvodcom chorôb. Dnes sú však naše telá v podstate slabšie a menej schopné bojovať s bežnými vírusmi a baktériami, pretože sme sa stali príliš závislými na vakcínach.
V otázke imunity nemáme na výber
Zamyslime sa na chvíľu nad nedávnou epidémiou eboly. Je to pomerne nová choroba a zatiaľčo mnohí na ňu zomreli, mnohí ďalší, čo boli tomuto vírusu nepochybne tiež vystavení, to prežili. Čo sa z tohto príkladu môžeme a mali by sme sa naučiť? „Prirodzene získaná imunita“ nastáva iba vďaka styku s pôvodcom choroby a keď k tomuto styku nedošlo úmyselne.
Žiadna z týchto teórií nie je nová. V 9. storočí islamský lekár Al-Razi napísal pojednanie, ktoré popisovalo klinické prejavy osýpok a pravých kiahní a ktoré naznačovalo, že vystavenie sa týmto chorobám dáva človeku dlhotrvajúcu imunitu, hoci Al-Razi nepoužil konkrétne výraz „imunita“.[1]
Prvým vedcom, ktorý vyvinul plnohodnotnú teóriu imunity bol Iľja Iľjič Mečnikov, ktorý zverejnil svoj objav fagocytózy v roku 1882. Aj pomocou teórie chorôb, spôsobených choroboplodnými zárodkami, Louisa Pasteura začala imunológia objavovať a následne vysvetľovať, prečo a ako si ľudské telo po nákaze a chorobe vyvinie schopnosť odolávať ďalším nákazám.[2]
Pozoruhodné je, že naša moderná lekárska mašinéria odmieta čo i len diskutovať o týchto veciach, nehovoriac o tom, že by ľuďom dala možnosť popasovať sa s chorobami ich vlastným spôsobom.
Zdroje:
[1] Silverstein AM: „A History of Immunology“, 2. vydanie, Academic Press (Elsevier), London/, 2009
[2] Gherardi E: „The Concept of Immunity. History and Applications“, Immunology Course, Medical School, University of Pavia