Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 48. Homeopatia

26.12.2016 03:04

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie)ISBN: 1329-4873

 

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       strany 158–161 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

 

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

 

Homeopatia

obálka knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“    Nemec Samuel Hahnemann (1755–1843), zakladateľ homeopatie, bol rozčarovaný z lekárskych postupov tých čias (ako bolo napr. púšťanie žilou či používanie preháňadiel). To ho nakoniec viedlo k viere, že odpovede na choroby musia spočívať v Matke Prírode. Toto svoje presvedčenie vyjadril slovami:

„Keď Tvorca všetkého dobrého dovolil, aby choroby zraňovali Jeho ratolesti, musel stvoriť aj prostriedky, ktorými možno toto utrpenie zmenšiť alebo úplne odstrániť.“

    Podobne ako starí pisatelia (napr. Paracelsus), aj Hahnemann pozoroval, že príznaky, ktoré rôzne látky spôsobujú u zdravého jednotlivca, môžu byť použité ako vodidlo pri výbere tej istej látky na liečbu chorého jednotlivca. Toto poznanie mu umožnilo stanoviť Zákon liečby podobného podobným, ktorý je základným kameňom homeopatickej filosofie. Dobre je vyjadrený v názve homeopatia, ktorý je odvodený od gréckeho „homoion“ a „pathos“, čo znamená „liek je podobný chorobe“. Hahnemann označoval lekárstvo hlavného prúdu za alopatiu, čo znamená „liek sa nepodobá chorobe“.

    Na rozdiel od západnej lekárskej tradície, homeopatia nikdy neredukuje telo na zbierku nesúrodých častí, ktoré možno liečiť každú zvlášť — nezávisle od seba. Namiesto toho je homeopat v podstate vitalistom, tzn. niekým, kto vníma ľudskú bytosť ako spojenie tela, duše a ducha, ktoré ako celok odpovedajú na stresory (stresujúce podnety) zo svojho okolia. V „biblii“ homeopatov (Organone) popisuje Hahnemann energiu („dynamis“), ktorá dáva telu život. V iných tradíciách sa táto energia nazýva čchi, prána či duša. Dnes ju homeopati nazývajú „vitálna sila“.

    V súlade s vitalistickou tradíciou vníma homeopatia vitálnu silu ako tú črtu každého jednotlivca, ktorá:

  • sa prispôsobuje vplyvom zvonku,
  • oživuje citový stav,
  • poskytuje myšlienky a tvorivosť,
  • umožňuje duchovné inšpirácie.

    Známky a príznaky choroby potom homeopati označujú za obranné mechanizmy vitálnej sily počas ich práce, keď sa snažia znovu nastoliť rovnováhu po vystavení stresoru, či už je zvnútra tela, zvonku tela alebo myšlienkový/citový. Dobrým príkladom je otrava jedlom. Akonáhle životná sila rozpozná, že bolo prehltnuté otrávené jedlo, spustí sa naisto zvracanie či hnačka (cz: průjem), čím sa telo snaží navrátiť k rovnováhe.

    Choroba je potom len odpoveďou tela na útok na vitálnu silu. Známky a príznaky, ako horúčka, vyrážky, či hlieny v nose potom nastupujú v snahe obnoviť poriadok. Choroba môže byť akútna, ako napr. chrípka či cholera, kde príznaky nastupujú náhle, nečakane a divoko, a pominú po krátkom čase, pričom pacient buď zomrie, alebo sa úplne zotaví. A môže tiež byť chronická, ako napr. astma či cukrovka, kde príznaky pretrvávajú dlhé roky, čo vedie k postupnému chátraniu zdravia daného jednotlivca.

 

Zákon liečby podobného podobným

„Každá látka, ktorá môže vytvoriť u zdravej ľudskej bytosti určitú množinu príznakov, môže liečiť tú istú množinu príznakov u chorej ľudskej bytosti.“

    Poznanie, ktorý liek treba predpísať danému pacientovi, pochádza z niečoho, čo sa nazýva „proving“ (skúška). Pri provingu skupina zdravých ľudí za dvojitého zaslepenia (testujúci ani testovaní nevedia, kto dostal placebo (neaktívnu látku) a kto skutočný liek — pozn. prekl.) užije liek a vedie si dôkladný denník počas nasledujúcich dní, týždňov a mesiacov, kde si presne píše všetky výsledné príznaky. Tie môžu byť telesnej alebo mentálnej/citovej povahy. Všetky tieto príznaky (objektívne i subjektívne) sú potom zhrnuté a zapísané do knihy, zvanej „Materia Medica“. Homeopati počas viacerých rokov poctivého štúdia získajú slušné poznanie obsahu Materie Medicy. Preto keď sa na homeopatickej klinike objavia chorí ľudia, sú ich príznaky spísané a vyberie sa pre nich „similimum“ (podobný liek), ktorý najlepšie zodpovedá obrazu choroby.

 

Jediný liek

    Pretože homeopatia je liečebný postup, ktorý lieči človeka a nie jeho chorobu, liečba je prispôsobená každému pacientovi. Similimum je vždy len jeden jediný liek (nikdy nie zmes/kompozit) zo starostlivo pripravenej, potencovanej látky, pochádzajúcej z ríše zvierat, rastlín či nerastov. Keď homeopat preberá pacienta, homeopat si starostlivo poznačí všetky telesné príznaky. Avšak aj stresory zo životného prostredia a stav mysle/pocitov daného jednotlivca treba zaznačiť a zohľadniť pri výbere lieku. Takýmto spôsobom obraz lieku čo najpresnejšie zodpovedá obrazu príslušného pacienta. Preto môžu byť niekoľkým pacientom, ktorým bola diagnostikovaná tá istá choroba (napr. astma), podané rôzne lieky.

 

Jediná alebo minimálna dávka

    Homeopati veria, že choroba nastáva ako následok narušenia vitálnej sily. U oslabených alebo náchylných jedincov vedie takýto útok k známkam a príznakom choroby, keď sa vitálna sila snaží napraviť škody a vrátiť sa do rovnováhy. Pôvodné narušenie je spravidla jednorázovou udalosťou, ako napr. nachladnutie, zmoknutie či prehriatie, prípadne citový otras, ako keď niekto príde o milovanú osobu či stratí zamestnanie, alebo ešte telesný otras, ako napr. pád alebo nákaza baktériou. Homeopati preto veria, že obnova vitálnej sily si vyžaduje jednorázový podnet v podobe lieku, podanom v minimálnom množstve, aby bola obnovená celistvosť vitálnej sily, vďaka čomu zmiznú známky a príznaky choroby.

 

Používanie potencovaných liekov

    Hahnemann veril, že choroba pramení z narušenia energetického poľa tela. To ho viedlo k viere, že najlepšiu liečbu možno dosiahnuť použitím energizovaných liekov. Tinktúry, ktoré tvoria základ týchto liekov, sú vytvorené spravidla z rastlín a nerastov. Rastlinné tinktúry sú získavané zvyčajne lúhovaním alebo odvarmi, zatiaľčo tinktúry z nerastov sa získavajú ich drvením v mažiari a následným rozpustením.

    Homeopatické lieky, používané väčšinou homeopatov, sa vyrábajú buď v desiatkovom (X) alebo stovkovom (C) riedení. Desiatkové riedenie (1:10) sa získa zmiešaním jednej kvapky tinktúry s 9 kvapkami etanolu (liehu). Stovkové riedenie (roztok 1:100) sa získa zmiešaním jednej kvapky tinktúry s 99 kvapkami etanolu. Oba druhy roztokov potom podstupujú postupnosť pretrepávaní či trasení fľaštičky s liekom medzi jednotlivými riedeniami. Homeopati veria, že tento postup vštepuje liekom dynamickú črtu, ktorá zodpovedá dynamickej črte vitálnej sily.

 

Zákon liečby

    Pri liečbe jednotlivca homeopati pozorujú, že príznaky sa vždy posúvajú: od životne dôležitých orgánov k menej dôležitým orgánom ➔ zvnútra von ➔ zhora nadol ➔ v opačnom poradí, než v ktorom sa objavili.

    Astma zvyčajne nasleduje po ekzéme, ktorý bol potlačený medikamentmi rôzneho druhu. Pri liečbe astmy možno vidieť Zákon liečby v činnosti, keď sa príznaky presunú z pľúc na pokožku (tzn. zo životne dôležitého orgánu k menej dôležitému, zvnútra von, v opačnom poradí, než v akom sa objavili). Nakoniec, keď sa vitálna sila posilní pokračujúcou homeopatickou liečbou, ekzém sa posunie smerom nadol po trupe a potom na končatiny pred tým, než zmizne úplne.

    Homeopatia buduje vitálnu silu tak, že účinkuje ako ochrana voči chronickým chorobám, teší sa tiež z dlhých dejín úspešnej liečby akútnych chorôb všetkých druhov. Hahnemann sa vlastne pôvodne preslávil tým, že použil Beladonnu na predchádzanie epidémii šarlachu (cz: spály). V roku 1801 zverejnil svoje výsledky v článku, nazvanom „Liečba a predchádzanie šarlachu“. Na tomto základe bola homeopatická profylaxia (prevencia, predchádzanie) vypracovaná v protokoloch, ktoré trvajú niekoľko rokov a poskytujú dobrú ochranu pred:

  • príušnicami (mumpsom),
  • osýpkami (cz: spalničkami),
  • tetanom,
  • čiernym kašľom,
  • záškrtom,
  • vírusovou detskou obrnou (poliomyelitídou) a
  • hemofilmi (Haemophilus influenzae) typu b (Hib).

    Záznamy Isaaca Goldena svedčia o tom, že homeopatická profylaxia poskytuje ochranu s 95%-nou spoľahlivosťou.

    Pre rodičov, ktorí nechcú západniarske očkovanie, ale chcú dobrú ochranu pre svoje deti pred všetkými alebo niektorými z bežných detských chorôb, je homeopatická profylaxia dobrou alternatívou a na požiadanie ju poskytne ľubovoľný homeopat (to možno platí v Austrálii, rozhodne však nie na Slovensku, kde väčšina tzv. homeopatov iba prešla absolútne nedostatočným rýchlokurzom od firmy Boiron a o homeopatickej profylaxii (a v podstate ani o poctivej klasickej homeopatii) nemajú ani poňatia — pozn. prekl.).

    Homeopati sú však v tejto otázke rozdelení, pretože absencia „detských chorôb“ sa spája so zvýšeným výskytom dlho-trvajúcich chronických chorôb. Je to pravdepodobne kvôli tomu, že imunitný systém bol „chránený“ očkovaním (či už alopatickým alebo homeopatickým) a v kľúčovom období svojho vývinu nečelil vysokým horúčkam a vyrážkam, ktoré sa spájajú s osýpkami, ružienkou (cz: zarděnkami) či ovčími kiahňami (cz: planými neštovicemi).

    Pre rodičov, ktorí sú tohto názoru, sa odporúča, aby matka a bábätko boli v starostlivosti homeopata počas tehotenstva i po pôrode, aby bolo možné podávať konštitučný liek, ktorý posilňuje vitálnu silu. Potom je dostupných niekoľko možností. Ak príde veľmi malé bábätko do styku s ľubovoľnou detskou chorobou, homeopat môže podať homeopatickú profylaxiu počas niekoľkých týždňov na ochranu pred vypuknutím danej choroby v tomto čase. Keďže sa všeobecne považuje za vhodné prekonať osýpky, príušnice a ovčie kiahne v období okolo začiatku školskej dochádzky, deti, ktoré počas epidémie v ich dojčenskom veku užívali krátko-dobú homeopatickú profylaxiu, budú schopné nakaziť sa týmito chorobami v tomto vhodnejšom veku. Dobrá homeopatická liečba potom môže pomôcť vyliečiť príznaky ľubovoľnej detskej choroby, ktorou sa dieťa nakazí.

    Hoci mnoho rodičov by bolo rado, keby ich deti prekonali príušnice, osýpky či ovčie kiahne, nemusia byť až tak natešení na starostlivosť o bábätko či dieťa s ľubovoľnou z ostatných bežných detských chorôb. Vírusová detská obrna zostáva skutočnou hrozbou, kedže očkované deti vylučujú živé vírusy detskej obrny až 6 týždňov od očkovania a malé dieťa sa ľahko nakazí v bazéne či na inom mieste, kde sa malé deti zhromažďujú (to už v Česku a na Slovensku nehrozí, lebo od roku 2005 sa u nás nepoužíva živá, ale len neživá vakcína proti detskej obrne — pozn. prekl.). Mnoho rodičov si preto zvolí homeopatickú profylaxiu pred vírusovou detskou obrnou a čiernym kašľom, prípadne aj pred tetanom, záškrtom a Hib.

    Aj pre tých rodičov, ktorí majú pocit, že nemajú inú možnosť než očkovať západnými vakcínami, ponúka homeopatia pomoc. Liek Ledum možno predpísať deň pred očkovaním a v deň očkovania, aby pomohol pri útoku na vitálnu silu zo strany chemikálií vo vakcínach (ortuť, hliník, formaldehyd atď.). Následne možno podať homeopaticky potencovanú samotnú vakcínu (napr. hexavakcínu či MMR) v stúpajúcej potencii, aby zvrátila prípadné dlhodobé závažné poškodenia zdravia.

    Homeopatia má potom veľa čo ponúknuť tým, ktorí chcú posilniť vitálnu silu, aby účinkovala ochranným a preventívnym spôsobom proti chorobe. Je uznávanou skutočnosťou, že homeopatia posilňuje imunitný systém. Bystrým rodičom ponúka veľký výber možností ohľadne očkovania a činí to s istotou poznania dvoch storočí klinických skúseností. Homeopatické možnosti sú vždy jemné, keďže homeopatické lieky nemajú žiadne rozoznateľné alopatickým liekom podobné nežiaduce účinky a vždy majú priaznivý, blahodarný účinok na životnú silu.

 

Patricia Hatherly, B.A., Dip.Ed. I.B.C.I.C., Dip.App Sc (Homeopathy),
Kenmore, Queensland, Austrália

 

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

 


    Len vďaka dobrovoľným príspevkom čitateľov a poslucháčov môže Sloboda v očkovaní prinášať všetkým ľuďom bezplatne dôležité informácie (nielen) o očkovaní. Ak si myslíte, že naša práca má hodnotu, a ak je to vo vašich možnostiach, prispejte, prosím, na ďalší chod tejto stránky. Každé euro a každý cent je dobrý a srdečne ďakujeme zaň!
    Môžete však priložiť ruku k dielu aj iným spôsobom.