Kyselina chlórovodíková

13.01.2016 21:19
Sumárny vzorec: HCl
Schéma molekuly: Schéma molekuly kyseliny chlórovodíkovej
CAS číslo: 7647-01-0
Ako vyzerá: bezfarebná, číra tekutina
LC50: akútne 4.701 ppm / 0,5 hod. (potkan)
(ako plyn — chlórovodík)

 

Všeobecné informácie

    Kyselina chlórovodíková (tiež kyselina soľná) je číry, bezfarebný, dráždivý roztok chlórovodíka. Je vysoko leptavá, silná kyselina. Vyskytuje sa ako tráviaca šťava v žalúdku. Má veľké využitie v priemysle.

    V chemickom priemysle sa používa pri výrobe vinylchloridu pre PVC plasty, metylén-di-fenyl-di-izo-kyanátu alebo toluén-di-izo-kyanátu pre polyuretán. Používa sa aj v čistiacich prostriedkoch, pri výrobe želatíny a iných prídavných látok do jedla, pri odhrdzovaní a pri spracovaní kože. Používa sa tiež na úpravu kyslosti (pH) vodných roztokov.

    Vyrába sa rozpúšťaním chlórovodíka vo vode, v koncentráciách až do 38%.

 

Bezpečnosť

    Kyselina chlórovodíková je veľmi nebezpečná pri styku s pokožkou (leptavá, dráždivá, prenikavá), s očami (leptavá, dráždivá) i pri požití. Je tiež mierne nebezpečná pri vdýchnutí výparov. Môže spôsobiť poškodenie bunkového tkaniva obzvlášť na slizniciach očí, úst a dýchacej sústavy.

    Styk s pokožkou spôsobuje popáleniny. Vdýchnutie spôsobuje závažné podráždenie dýchacej sústavy, prejavujúce sa kašlaním, dusením sa a dýchavičnosťou. Závažné vystavenie sa vplyvu kyseliny chlórovodíkovej môže spôsobiť smrť. Zápal oka sa prejavuje sčervenaním, slzením a svrbením. Zápal pokožky sa prejavuje svrbením, šupinatením, sčervenaním, prípadne aj pľuzgiermi.

    Karcinogénne (rakovinotvorné) účinky: niektoré štúdie vykázali zvýšené riziko rakoviny pľúc a hrtana u pracovníkov, vystavených chlórovodíku, iná štúdia zvýšené riziko malobunkových karcinómov. Iné štúdie nenašli súvislosť medzi kyselinou chlórovodíkovou a rakovinou. Dostupné údaje nie sú dostatočné na to, aby potvrdili rakovinotvornosť kyseliny chlórovodíkovej.

    Mutagénne účinky (zmeny v DNA): v samostatných štúdiách vyvolala mutácie a štruktúrne zmeny chromozómov v bunkách cicavcov, ako i štruktúrne zmeny v bunkách hmyzu a rastlín. Nevyvolala však mutácie u baktérií.

    Teratogénne účinky (poškodenia plodu tehotných žien) a vývinová toxicita neboli doposiaľ zistené.

    Kyselina chlórovodíková môže byť jedovatá pre obličky, pečeň, sliznice, horné dýchacie cesty, pokožku, oči, obehovú sústavu a zuby. Opakované alebo dlhodobé vystavenie sa tejto látke môže spôsobiť poškodenie vystavených orgánov, chronické podráždenie očí, závažné podráždenie pokožky, podráždenie dýchacej sústavy, vedúce k častým nákazám priedušiek.

    Po styku s kyselinou chlórovodíkovou je potrebné postihnuté miesto omývať veľkým množstvom vody po dobu aspoň 15 minút. V prípade vdýchnutia treba postihnutú osobu dostať čo najskôr na čerstvý vzduch a môže byť potrebné umelé dýchanie a okamžité vyhľadanie lekárskej pomoci. Dýchanie z úst do úst môže byť nebezpečné pre poskytovateľa pomoci.

 

Zdroje a viac informácií:

  • https://www.sciencelab.com/msds.php?msdsId=9924285
  • https://en.wikipedia.org/wiki/Hydrochloric_acid
  • https://monographs.iarc.fr/ENG/Monographs/vol54/mono54-8.pdf

 

Vypracoval:

  • Ing. Marián Fillo