Existujú podklady pre zodpovedné rozhodnutie?
Mgr. Alois Komorous, klinický farmaceut, https://nezavislyporadce.cz
Pôvodný článok "Existují podklady pro zodpovědné rozhodnutí?"
z češtiny preložil Ing. Marián Fillo.
Očkovanie je – z právnického hľadiska – zásahom do tela, ktorý vyžaduje ústny súhlas. Ale už len tá okolnosť, že by nejaká lekárska metóda mala byť založená na našom súhlase, pripadá mnohým ľuďom neobvyklá. Veď očkovanie je po desaťročiach takmer tak bežné a automatické, ako dýchanie či príjem potravy.
Z hľadiska práva je to vecne jednoznačné: ak očkuje lekár pacienta proti pacientovej výslovnej vôli alebo bez dostatočného objasnenia možných rizík očkovania, dopúšťa sa porušenia odsúhlasených pravidiel lekárskej komory2 a ublíženia na tele3 a môže byť naňho podané oznámenie. Samozrejme, v praxi k takýmto oznámeniam nedochádza, lebo je to pre pacienta bez dôkazového materiálu problematické.
Lekári sa poisťujú tým, že dávajú pacientom prečítať letáčik o očkovaní a nechávajú si podpísať, že bol pacient dostatočne informovaný a uzrozumený s očkovaním. Pokiaľ pacient očkovanie odmietne, je vyžadovaný jeho podpis alebo sa prinajmenšom zapíše do karty, že pacient bol o očkovaní poučený a aj napriek tomu očkovanie odmietol.
Prečo je ale vlastne každé očkovanie telesným poranením či ublížením? Ochranná pokožka je prepichnutá a do organizmu sú vedome vpravení pôvodcovia choroby a ďalšie vysoko pochybné látky. Navyše je to v čase, keď je tento organizmus zvyčajne zdravý a nepotrebuje žiadnu liečbu.
Preto tiež vzniká zvláštny druh zodpovednosti lekára v okamihu odporúčania či presadzovania očkovania pacienta a zodpovednosti pacienta v rámci zváženia, či sa dať zaočkovať alebo nie. To však vyžaduje ich informovanosť o „za a proti“ akéhokoľvek očkovania.
Aby však očkovaný mohol vysloviť súhlas, mal by mať návod, ako porozumieť danej oblasti a ako si sám pre seba definovať to, čo by mal po kvalitatívnej stránke od očkovania očakávať a čo by mal očakávať od samotného prípravku so všetkými prídavnými látkami, ktoré prípravok obsahuje. Ide totiž o zásah, pri ktorom sa musí zhodnotiť akákoľvek podávaná látka, ktorá je injekčne vpravená do organizmu.
Pretože v konečnom dôsledku nesie aj rodič zodpovednosť za svoje dieťa, nesie zodpovednosť aj za svoje rozhodnutie a v konečnom dôsledku nepriamo aj za dopady očkovania. Preto nemôže zodpovednosť prenechať úradom či lekárovi, ale mal by si overiť, či predmetné očkovanie spĺňa očakávania, ktoré naň rodič kladie.
Jeho svojprávny a zodpovedný súhlas by teda mal spočívať na troch základných informačných pilieroch, ktoré by pre každého pacienta mali byť dostupné a zrozumiteľné:
- presvedčivé dôkazy účinnosti
- podklady umožňujúce zváženie rizík očkovania
- reálne údaje o riziku ochorenia
Ak totiž mám ako rodič vysloviť svoj svojprávny súhlas s plnou zodpovednosťou, nemám to vôbec ľahké! Musím sa totiž o oblasť očkovania zaujímať a musím si sám pre seba najdôležitejšie informácie o očkovaní obstarať a objasniť. Ako rodič ale môžem pri výklade informácií naraziť na rozdielne poňatia pojmov.
Napr. pri slove „účinnosť“ si väčšina ľudí predstavuje, že by očkovacia látka mala priniesť zdravotný prínos pre očkovaných v porovnaní s neočkovanými. Ako výsledný efekt teda očakávajú fakt, že očkovaný bude zdravší než neočkovaný.
Pokiaľ sa ale niekto systematicky ponorí do zisťovania a sledovania účinnosti očkovania, tak je veľmi skoro konfrontovaný s tým, že neexistujú žiadne systematické porovnania zdravotného stavu očkovaných a neočkovaných.
V rozpore s predstavou laika spočíva predstava odborníkov na očkovanie v spoliehaní sa na účinnosť očkovacích látok na základe čisto laboratórnych hodnôt (!), teda na zisťovaní množstva protilátok v krvi (tzv. titru), alebo zisťovaní tvorby protilátok proti určitému pôvodcovi choroby. To, na čom je založená istota odborníkov ohľadom tvrdenia, že vysoké hodnoty (titre) protilátok znamenajú zdravie a vysokú pravdepodobnosť, že dotyčný neochorie danou chorobou, však zostáva záhadou. Totiž, štúdie, ktoré by systematicky skúmali vzťah medzi úrovňou titrov a zdravotným stavom pravdepodobne neexistujú.4
Vzhľadom k tomu, že máme za sebou celosvetovo nepresvedčivú epidémiu prasacej chrípky a mnoho mediálne publikovaných skreslených správ o účinnosti najrôznejších liekov,5 nemá laik po ruke nič iné než všeobecné argumenty očkujúcich lekárov, ktorí ani sami často po ruke žiadne preukázateľné dôkazy o účinnosti nemajú (moja osobná skúsenosť pri prieskume medzi pediatrami).
Mimochodom – aké hodnoty ohrozenia ochorením, proti ktorému sa očkuje, môžem vlastne zistiť? Ak sledujete tlač a médiá, tak počas posledných rokov ste určite mohli zaznamenať hrozné scenáre! Všimli ste si? Pri vtáčej chrípke si pamätám, že bolo kľúčovou osobou v zdravotníctve verejne povedané, že je ohrozených 5 miliónov obyvateľov našej republiky (= v Česku – pozn. prekl.). Mimochodom, v tom čase podľa vtedajších údajov na internete zomrelo v miliardovej Číne a Ázii spolu 69 osôb a súčasne bolo zaznamenaných 70 úmrtí na prípravok proti vtáčej chrípke. Hystériu okolo prasacej chrípky ani nekomentujem. Stačí si prečítať prejav6 pána prezidenta (= prezidenta Českej republiky prof. Ing. Václava Klausa, CSc. - pozn. prekl.). Pasáž o očkovaní tam isto-iste nebola bezdôvodne.
Ak sú údaje o ohrození skresľované buď ľahkomyseľnosťou alebo ako dôsledok komerčných tlakov, nemožno sa diviť tomu, že laik sa nemôže zorientovať podľa oficiálnych údajov, lebo aj výroky lekárskych a úradných autorít sa rozchádzajú. A pritom obe strany často používajú štatistické údaje.
Ak si súčasne laik nájde údaje o tom, že množstvo nákazlivých chorôb možno liečiť dostupnými prípravkami aj po vypuknutí choroby, ako sa asi rozhodne?
To, čo asi málokto tuší, je fakt, že v susednom (z hľadiska Česka – pozn. prekl.) Nemecku je ročne hlásených cca 1.500 ochorení v súvislosti s očkovaním, vrátane zhruba 30 úmrtí1. Zváženie úžitkovej hodnoty očkovania v porovnaní s rizikami je však možné len vtedy, keď sa dá riziko porovnať, teda štatistiky uchopiť a vyhodnotiť. Ak však nemôžem riziko posúdiť kvôli množstvu rozporuplných údajov, na základe čoho sa vlastne mám rozhodnúť? Len na základe toho, že to niekto povedal?
Čo vlastne o rizikách očkovania vieme v našej republike (= v Česku – pozn. prekl.)? Veď donedávna neboli žiadne vedľajšie účinky očkovania oficiálne zaznamenávané, ba dokonca boli odmietané a u úmrtí neboli možné súvislosti s očkovaním brané na zreteľ, boli teda v podstate ignorované.
Ako je tu vidno, štát vlastne rozhodovanie laikom neumožňuje, pretože neposkytuje informácie potrebné pre zodpovedné rozhodnutie. Týmto síce zodpovednosť preberá štát sám, ale v skutočnosti sa táto zodpovednosť v praxi vytráca a neprejaví.
Vo výsledku teda zostáva bremeno rozhodnutia na rodičoch, ktorí sa v dôsledku neznalosti často spoliehajú na to, že je zodpovedný ten, kto očkovanie vyrába a aplikuje. Zodpovedá to však v dnešnom komerčnom zdravotníckom svete skutočnosti?
Z hľadiska rastúceho právneho a zdravotného povedomia obyvateľov je dôležitá ešte jedna „drobnosť“, ktorá vzhľadom k rozporuplným publikovaným medicínskym údajom hrá veľkú úlohu. Naša ústava (= Ústava Českej republiky – pozn. prekl.) zaručuje každému občanovi právo na ochranu zdravia7 – v podstate teda aj právo na ochranu pred škodlivými zákrokmi medicíny či právo na ochranu pred tými, ktorí na základe nevedomosti, nedostatočnej informovanosti či neovereniu určitých informácií vykonávajú v dobrom úmysle lekársky výkon, ktorý v sebe skrýva určité riziko poškodenia pacienta.
Preto sa nemožno diviť, že sa rodičia dožadujú čoraz viac objektívnych a zrozumiteľných informácií, aby mohli získať dostatočné množstvo informácií umožňujúcich zodpovedné rozhodnutie.
1 „Ist das Impfrisiko kalkulierbar?“ ("Sú riziká očkovania vypočítateľné?"),
Hans U. P. Tolzin, Impf-report č. 62/63 (I./II.2010)
2 Etický kodex České lékařské komory § 3, bod 4 (o povinnosti srozumitelného informování)
3 Právní odpovědnost v medicíně
Jitka Stolínová, Jan Mach, Nakladatelství Galén, 1998, ISBN-80-85824-88-4
4 „Auf der Suche nach dem Wirkungsnachweis“ („Na cestě za důkazem účinnosti“),
Hans U. P. Tolzin, Impf-report 36/37
5 https://www.nezavislyporadce.cz/str/stripky04-08.php a https://www.nezavislyporadce.cz/str/stripky03-04.php
6 https://www.klaus.cz/clanky/2534#p-top-icons
7 Ústavní zákon č. 2/1993 Sb., čl. 31 (podobne Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., čl. 40 – pozn. prekl.)