Dr. Taťjana Obuchanyč: „Ilúzia očkovania — O tom, ako očkovanie oslabuje prirodzenú imunitu a čo možno urobiť pre znovuzískanie zdravia“ — 6. Očkovanie ako Trójsky kôň

19.07.2012 02:00

17.II.2012Taťjana Obuchanyč, PhD.

 

       Pôvodnú kapitolu „The Trojan Horse of Vaccination“ 
       z knihy „Vaccine Illusion — How vaccination compromises our natural immunity and what we can do to regain our health“
       z angličtiny s dovolením autorky preložil Ing. Marián Fillo.

 

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

 

6. Očkovanie ako Trójsky kôň

       Ak experimentálny model imunologickej pamäte neposkytuje dostatočné vysvetlenie imunity voči skutočným patogénom (baktériám, vírusom), znázorňuje aspoň akýkoľvek iný nám známy fenomén? Áno! Je to stav, v ktorom sa imunita správa nepríčetne — alergia.

Predná strana obálky knihy „Vaccine Illusion“       Presne tak, ako to model imunologickej pamäte predpovedá, alergické odpovede sú čoraz silnejšie po každom ďalšom styku s alergénom. Navyše, väčšina alergénov sú bielkoviny alebo kúsky bielkovín, zvané peptidy, čo opäť dobre zapadá do modelu imunologickej pamäte. Prvotný styk s alergénom je závislý na adjuvante a nazýva sa senzitivizácia. Akonáhle došlo k senzitivizácii, nasledujúce stretnutia s alergénom vytvoria viac protilátok a vyvolajú alergické reakcie, ktoré už nie sú závislé na adjuvante.

       Alergia je zložitým procesom, zloženým z niekoľkých štádií. Model imunologickej pamäte popisuje len jedno z týchto štádií — proces tvorby protilátok. Vynecháva dôsledky takejto tvorby protilátok. Protilátky sa potom viažu na príslušné receptory (väzobné miesta) na povrchu granulocytov (špecializovaných buniek imunitného systému) a zostanú na ne naviazané, aby boli pripravené reagovať na alergén, proti ktorému boli vyrobené. Akonáhle tieto na povrch naviazané protilátky zacítia prítomnosť alergénu, podnietia granulocyty k vypusteniu dráždivých látok z ich granúl. Činnosť granulocytov vedie k rôznym príznakom alergie. V závislosti od typu a umiestnenia granulocytov, zapojených do alergickej odpovede, môže sa alergická reakcia prejaviť ako atopický ekzém/dermatitída (na pokožke), ako eozinofilová ezofagitída (v ezofágoch), ako astmatický záchvat (v dýchacej sústave) alebo ako smrteľný systémový anafylaktický šok (v krvi).

       Bežné alergény z potravín sú bielkovinami alebo peptidmi, schopnými vyvolať pamäťové odpovede, tzn. imunitné alebo alergické reakcie, ktoré sú čoraz silnejšie po každom ďalšom styku s alergénom. Na spustenie tohto procesu dráždenia je potrebné, aby sa neúplne strávená bielkovina alebo peptid dostal(a) z čreva do lymfatického tkaniva, pričom adjuvant sa potuluje niekde okolo. Bez adjuvantu nedôjde k vôbec žiadnej imunitnej odpovedi na bielkovinu či peptid, a táto/tento sa nestane alergénom.

       Dobrou správou je, že nereagujeme na všetky možné bielkoviny, čo zjeme alebo vdýchneme, pretože bežne nebývajú sprevádzané žiadnym adjuvantom. Dokonca ani ťažko stráviteľné peptidy, napr. z orechov alebo obilia, sa samé od seba nestávajú alergénmi. Ak sa tak stane, mali by sme zistiť, aký adjuvant im umožnil stať sa alergénmi. Ako som už napísala v predchádzajúcej kapitole, soli hliníka majú silný adjuvantný účinok. Ak sa pokúšame nájsť príčinu nejakých potravinových alergií, mali by sme pátrať po prášku do pečiva s obsahom hliníka alebo po hliník obsahujúcich antacidách (medikamenty na neutralizáciu žalúdočnej kyseliny).

       Alergiu zvyčajne spájame so životným prostredím alebo jedlom. Predsa však jestvuje iný významný spúšťač: očkovacie látky s obsahom hliníkového adjuvantu. Ten sa do očkovacích látok dáva práve za účelom imunogenicity, tzn. schopnosti vyvolať tvorbu protilátok.

       Nie je prekvapením, že hliník obsahujúce očkovacie látky sú založené na princípe imunologickej pamäte. Podľa očakávania vyvoláva booster (druhá alebo tretia dávka tej istej očkovacej látky) silnú pamäťovú odpoveď na zložky očkovacej látky. Avšak niektoré deti majú na očkovanie alergii podobné nežiaduce reakcie, ktoré silnejú s každou ďalšou dávkou očkovacej látky: vyrážky, problémy s trávením alebo dýchaním, či dokonca anafylaktický šok. Takéto dráždenie je úplne v súlade s nezamýšľaným dôsledkom imunologickej pamäte, ktorý sa však dá očakávať.

       Množstvo hliník obsahujúcich očkovacích látok sa za posledné desaťročia zvýšilo. V súčasnosti ide o očkovacie látky proti žltačke (hepatitíde) typu B (HepB), záškrtu-tetanu-čiernemu kašľu (DTaP), žltačke typu A (HepA) a konjugované očkovacie látky proti baktérii Haemophilus influenzae typu B (Hib) a proti pneumokokom (PCV). Tieto očkovacie látky sa podávajú niekoľkokrát počas prvého roku života a niektoré sa pravidelne opakujú aj v dospelosti (Td = tetanus a záškrt). Jedna z novších očkovacích látok pre dospievajúcu mládež — Silgard/Gardasil® —  tiež obsahuje hliník.

       Adjuvantné vlastnosti hliníka boli objavené v 20. rokoch 20. storočia. Keďže neboli známe žiadne okamžité závažné reakcie na vpichnutie hliníka, hliník bol takmer storočie považovaný za bezpečnú a biologicky nečinnú látku, vhodnú na používanie u ľudí. Jeho adjuvantný účinok bol mylne pripisovaný jeho nerozpustnosti a sklonu tvoriť s bielkovinami stabilné väzby, ktoré vydržia dlhý čas po vpichu.

       Všetko sa to zmenilo v roku 2010, keď skupina vedcov preukázala drastické účinky hliníka na imunitný systém. Predovšetkým sa zistilo, že adjuvantný účinok hliníka je nezávislý od stabilných väzieb s bielkovinami (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20876456). Navyše sa zistilo, že ani zďaleka nejde o biologicky nečinnú látku: hliník je schopný aktivovať granulocyty a antigén prezentujúce bunky, ktoré nastavujú imunitný systém na tvorbu protilátok (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15205534 a https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19734227). V pokusoch so zvieratami sa ukázalo, že ústne i injekčné podanie hliníka spôsobilo zvieratám alergie na zložky jedla, konzumovaného alebo vpichnutého v danom čase (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19210370 a https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17850381). Vo svetle týchto nových biologických objavov treba zásadne prehodnotiť údajnú bezpečnosť hliníka a jeho všeobecný účinok na vznik alergií.

       Spýtajme sa sami seba: prečo majú naše deti čoraz viac život ohrozujúcich alergií? Lekári, zdá sa, nemajú potuchy, ale odpoveď možno majú rovno pod nosom: v hliníku, obsiahnutom v očkovacích látkach, ktoré podávajú našim deťom ako na bežiacom páse. Možno sme podľahli Trójskemu koňovi, prestrojenému za očkovanie.

 

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

 


Preklad a zverejnenie tejto kapitoly zabrali prekladateľovi takmer 2 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.