Ad: „MMR způsobuje autismus! Potvrzeno soudem? Ne“

19.02.2015 01:57

Analytik médií a expert na marketingovú komunikáciu  

 

       V článku „MMR způsobuje autismus! Potvrzeno soudem? Ne“ sa nám autor článku (Pavel Tucna Vlašánek) snažil argumentačne vyvrátiť „fámu“, ktorá sa čoraz častejšie a razantnejšie ozýva v radoch nie len laickej verejnosti, ale aj v odborných kruhoch, a to že existuje vzťah, súvislosť medzi vakcináciou — v tomto prípade MMR — a autizmom. Celkom cielene hovorím o „vzťahu“, nie o príčine. Odvolávanie sa na nedostatok dôkazov o kauzalite je jedným z argumentov, ktorým sa často zaštiťujú zástancovia očkovania v súvislosti s postvakcinačným poškodením. Áno, je potrebné si uvedomiť, že príčinnú súvislosť — existenciu vzťahu kauzality, — je možné vo vede dokázať len jedným jediným spôsobom, a to experimentom. Všetky ostatné spôsoby vedeckého skúmania nám neposkytujú dostatok dôkazov na to, aby sme hovorili o príčinnej súvislosti.

ilustračný obrázok: paragraf, zložený z dvoch prehnutých injekčných striekačiek       Ale… veda pozná aj iné možnosti skúmania — a iné vzťahy medzi premennými, — a to napríklad korelácie. Pri koreláciách nehovoríme o príčinných súvislostiach, ale vyjadrujeme tesnosť vzťahu, čiže do akej miery spolu dva javy súvisia, teda napr. ako úzko súvisí vakcinácia a postvakcinačné poškodenie. Nehovoríme o príčine, ale hovoríme o tom, že určité javy sa vyskytujú súčasne — existuje medzi nimi (viac alebo menej) tesný vzťah. To vyjadruje korelácia, konkrétne korelačný koeficient. A tento korelačný koeficient — po jeho ďalšej jednoduchej štatistickej analýze vo forme regresie — nám umožňuje dokonca predikovať (s väčšou alebo menšou mierou presnosti), aká je pravdepodobnosť, že ak sa vyskytne jav A (napr. očkovanie), vyskytne sa aj jav B (napr. postvakcinačné poškodenie).

       Preto odvolávanie sa na nedostatok dôkazov kauzality (A je príčinou B) je len úhybný manéver tých, ktorí sa chcú vyhnúť iným vedeckým metódam skúmania vzťahu očkovania a postvakcinačného poškodenia. Pretože pre lekársku a vedeckú komunitu by bola dostatočným dôkazom na radikálnu opatrnosť a predovšetkým dôvodom pre ďalšie skúmanie očkovania a jeho následkov už existencia vzťahu (vzťah korelácie) súčasného výskytu oboch javov. A tento vzťah korelácie na rozdiel od experimentálnej metódy, ktorá z etických dôvodov nie je v tomto prípade možná, by bolo možné skúmať celkom neproblematicky.

       Ale vráťme sa k článku a pozrime sa na celý problém z inej argumentačnej perspektívy. Nezaoberajme sa ďalej problémom kauzality vs. korelácie. Vychádzajme z premís, ktoré sám autor nepopiera a na základe ktorých argumentuje. Jednou z nich je výrok, že: „Soud … nepotvrdil příčinou souvislost mezi vakcínou MMR a autismem.“

       Áno, nepotvrdil, ale súd zároveň uznal, že predmetná vakcína výrazne poškodila mozog daného dieťaťa spôsobila vážnu encefalopatiu čo je výraz pre bližšie nešpecifikované poškodenie mozgu a v tomto prípade veľmi signifikantné s trvalými následkami . To je objektívny, súdom potvrdený fakt. A preto súd uznal niekoľko-sto-tisícové odškodnenie obeti. To je tiež fakt.

       Autizmus je súbor symptómov, ktoré ak sa vyskytujú spoločne, tak sa dané reálne poškodenie mozgu u daného človeka nazve „autizmom“

       Tento súbor príznakov, nazvaný „autizmus“ je konštrukt diagnóza a ako všetky diagnózy, je to konštrukt vytvorený ľuďmi, prevažne lekármi. Takto sú, ostatne, vytvorené aj všetky ďalšie diagnózy psychiatrické aj somatické. Je to vecou dohody, nie je to nič iné než spoločenský úzus je to nálepka. Nálepka, vytvorená autoritami, ktoré v danej spoločnosti disponujú mocou, ktorá im umožňuje definovať a pomenovať realitu. O tom píše nádherne, zrozumiteľne a neopakovateľne Foucault.

       Mohli by sme to nazvať aj celkom inak, napríklad Čierny Peter. Alebo tomu dať iný názov, nálepku, či ponechať „nešpecifikované poškodenie mozgu“. To ale nijako neznižuje jeho dôsledky. Názov, akým nazveme určité poškodenie, nijako nezmenšuje závažnosť jeho dôsledkov, utrpenie pre život ich nositeľa, rovnako ako ich závažnosť pre rodiny, ktoré takéto dieťa vychovávajú. Preto spor v zmysle „či očkovanie spôsobuje autizmus“ alebo nie, je len hra so slovami. Kľúčovým je fakt, že k poškodeniu mozgu došlo a že toto poškodenie má pre život človeka devastujúce následky.

       Preto je nielen irelevantné ale aj cynické debatovať o tom, či ide alebo nejde o „autizmus“, či očkovanie spôsobuje alebo nespôsobuje „autizmus“. Alebo spôsobuje „len“ „nešpecifické poškodenie mozgu“, čo uznal americký súd, a preto obeť odškodnil. Spôsob takejto argumentácie — „očkovanie nespôsobuje autizmus“ — donekonečna používajú a opakujú pro-vakcinačné autority. Ešte raz: je úplne jedno, ako dané poškodenie nazveme. Dôležité sú jeho dôsledky pre život človeka.

       Jednou z efektívnych stratégií argumentácie je argumentácia dôsledkami, následkami.  Skúsme sa pozrieť na tento konkrétny prípad z tohto pohľadu. A preskúmať závery a ich dôsledky, ktoré z nich plynú.

       Takže preskúmajme obe hypotézy z tohto pohľadu — z pohľadu dôsledkov, a to:

  1. Očkovanie spôsobuje encefalopatiu — čo bolo uznané americkým súdom, preto bola obeť odškodnená.
  2. Očkovanie spôsobuje autizmus — čo sa nepreukázalo, americký súd to neuznal.

       Hypotéza A:

  1. bola aplikovaná MMR vakcína na zdravé dieťa,
  2. následkom MMR vakcinácie bola encefalopatia (uznaná súdom),
  3. následkom tejto encefalopatie je nevratné poškodenie mozgu a trvalá a radikálne znížená kvalita života a odkázanosť na niečiu doživotnú starostlivosť,
  4. záverom je: že MMR je/bol neuvážený a poškodzujúci  zásah, pretože má/mal za následok trvalé poškodenie zdravia a života a odkázanosť na niečiu starostlivosť.

       A teraz to isté urobme (hypoteticky) s autizmom:

       Hypotéza B:

  1. bola aplikovaná MMR vakcína na zdravé dieťa,
  2. následkom MMR vakcinácie bol súbor príznakov nazvaný ako „autizmus“,
  3. následkom tohto poškodenia je autizmus — nevratné poškodenie mozgu a trvalá a radikálne znížená kvalita života a odkázanosť na niečiu doživotnú starostlivosť,
  4. záverom je: že MMR je/bol neuvážený a poškodzujúci zásah, pretože má/mal za následok trvalé poškodenie zdravia a života a odkázanosť na niečiu starostlivosť.

       Kde je rozdiel? Akú rolu v tomto hrá daná nálepka „autizmus“: jej prítomnosť alebo jej absencia? Žiadnu. Žiadnu pre rodičov, žiadnu pre obeť. A nehrala by žiadnu ani pre pisateľa daného blogu, ak by si toto argumentačné cvičenie sám vyskúšal.

       Zásadnú rolu tu hrá vakcína MMR, pretože tá sa vyskytuje v oboch prípadoch a tá je prítomná v oboch alternatívach ako kľúčový faktor spôsobujúci rovnaké dôsledky.

       Alebo si pisateľ blogu myslí, že tým, že ak niečo nie je nejako „pomenované“, tak to zmení dôsledky daného faktu? Dôsledky pre život danej obeti? V akom zmysle?

       A teraz argumentácia „Cui bono?“: Kto z toho má úžitok? Pre koho to bude dobré? Pre koho má význam nazvať alebo nenazvať dané poškodenie autizmom?

       Pre rodičov, pre obeť zjavne nie, ako to vyplynulo z vyššie povedaného. Rodičom a obeti je vcelku jedno, ako sa dané poškodenie mozgu nazýva, akú „nálepku“ tomuto poškodeniu spoločnosť dá. Pre rodičov daného dieťatka a pre ďalších iných, ktorých sa toto týka, je úplne jedno, ako sa táto ich doživotná mizéria nazve.

       Jednu významnú rolu táto nálepka predsa len zohráva, jeden významný rozdiel v dôsledkoch má. A to pre americké súdnictvo, ktoré je založené na precedentoch — uznanie autizmu by znamenalo, že všetky podobné prípady od tohto jedného prvého rozhodnutia, by museli byť rozhodnuté rovnako. A to by znamenalo prietrž, ktorú by si legislatíva, štát nemohol, nemôže dovoliť. Pretože incidencia autizmu zaznamenala taký nárast, že autizmus sa stal predmetom verejnej debaty. A uznanie príčinnej súvislosti medzi ním a vakcináciou by otvorilo cestu k pravdepodobne tisícom súdnych sporov, čo by mohlo mať likvidačné následky nie len pre mnohé farmaceutické firmy, ale znamenalo by to obrovské komplikácie a výdavky aj pre samotný štát, a to vo forme miliardových odškodnení.

       Pre toto bol výrok súdu taký aký bol: encefalopatia, ale nie autizmus. Odškodnenie, ale nepriznanie nálepky „autizmu“. To je jediný iný dôsledok absencie resp. prítomnosti danej „nálepky“. Nič iné.

       Preto sa, prosím, už konečne prestaňme hrať so slovami a donekonečna sa oháňať frázou, že „súvislosť medzi autizmom a očkovaním nebola dokázaná.“ To, čo dokázané bolo, je súvislosť medzi očkovaním a zmenami v mozgu — jeho poškodením. To je kľúčové. Nie nálepka, ktorú si pre toto poškodenie vymyslíme.