Je jasné, že Tiso veľmi vyskakovať nemohol, ale že naozaj nemal rád židov a celkom mu padlo vhod to, čo po ňom Hitler chcel, je viacnásobne preukázateľné. Trebárs korešpondenciou medzi Tisom a Vatikánom resp. stretnutiami nuncia s Tisom.
Vyznamenávanie cudzej armády, ktorá na našom území vraždila našich ľudí, mi taktiež nepripadá zrovna pro-slovenské. Samozrejme, Tiso mal úzky manévrovací priestor, hmmm... Zjavne mu však ku sklonku vojny už nezvýšilo dosť cti a národnej hrdosti ani na to, aby odmietol vyznamenávať cudzokrajných vrahov svojho vlastného národa (teda ak to nebol jeho vlastný nápad). Ledaže by ich vyznamenával s vyslovenou radosťou/nadšením, čo už však teraz - dávno po jeho poprave - ťažko posúdime.
Re:Re:Re:Re:Re:história
Ing. Marián FILLO | 29.11.2013
