Nik nie je dokonale dobrý, jedine Pán Boh.

Ani Dohnal, ani SsBV, ani nikto iný nie je bez chyby. Niekto má chýb viac, niekto menej. Niet medzi ľuďmi však ani dokonale dobrých, ani dokonale zlých. Otázka je, čo je pre koho tolerovateľná miera nedokonalosti.

Zásadné tiež je, či k veci pristúpime v prvom rade
a) hľadaním a podporovaním toho dobrého v ľuďoch
b) hľadaním a kritizovaním toho zlého v ľuďoch
Samozrejme, nie je rozumné chyby a nedostatky ignorovať (obzvlášť, keď majú ďalekosiahle dopady, ako je to v tomto prípade), ale otázka je, čo postavíme na prvé miesto.

Chceme hlavne stavať, alebo hlavne búrať? Občas treba aj búrať, nevravím že nie, ale čo je pre nás dôležitejšie? Čomu sa chceme venovať viac?

Teraz to možno, samozrejme, obrátiť aj na mňa, však v tom článku mnohé kritizujem. Ale nemám to ako ON-OFF resp. ZAP-VYP, čierna-biela. Oceňujem napr. triezve a zásadové stanovisko SpB TK KBS k predaju/výdaju hormonálnej antikoncepcie. A v rámci kritiky aj (konštruktívne) dodávam, že treba sa vzdelávať (hľadať pravdu), nespoliehať sa na tlačenku od učiteľov, nadriadených, dealerov atď., treba počúvať a nasledovať svoje svedomie, aj keby si to vyžadovalo značné obete, a nepchať si hlavu do piesku. Rozhodne ale nebudem vyhlasovať ani prof. Glasu ani biskupa Sečku a už vôbec nie celú Katolícku cirkev za stelesnenie zla. Osobne si myslím, že to netreba hnať do extrému, hoci na KC je čo kritizovať a bolo by to na dlho, ale radšej v prvom rade hľadať a povzbudzovať to dobré, pretože ak niekto berie svoju katolícku vieru vážne, tak bez ohľadu na akékoľvek stanoviská biskupov máme toho spoločného určite viac než s architektmi celosvetového otrokárstva.

Nie je nás zas tak veľa, aby sme si mohli dovoliť len tak odpálkovať mnoho ľudí, čo majú veľmi blízko k tomu, aby boli našimi spojencami, a to len preto, že ich (neprávom) strčíme do jedného vreca s nejakými zapredancami, či dokonca vyslovenými neznabohmi.