Samozrejme, že graf úmrtnosti a chorobnosti je odlišný.
Asi narážate na graf chorobnosti na osýpky, kde chorobnosť klesla výrazne až po zavedení očkovania. To je pravda. Ale otázka je, či toto je smerodajný údaj. Ide nám o to, aby sme na tú-ktorú chorobu nezomierali, alebo o úplné vymazanie zo sveta, aj keď je prakticky neškodná? Ak to druhé, prečo sa neočkuje proti bežnej nádche? Ak to prvé, prečo niekto argumentuje grafom chorobnosti?

Aj tak ale závisí choroba od choroby, lebo napr. na tetanus či záškrt klesala nielen úmrtnosť, ale aj chorobnosť prudko už pred začiatkom očkovania. U tzv. bežných detských chorôb, ktoré sa očkujú živými vakcínami s oslabenými vírusmi (osýpky, príušnice, ružienka, ovčie kiahne), to tak nebolo, tam sa skutočne chorobnosť znížila až zavedením plošného očkovania. Následkom však bolo, že nová generácia už očkovaných matiek, ktoré tieto choroby neprekonali, nemá IgA proti nim, takže nemôže chrániť svoje bábätká pred nimi dojčením, lebo dojčením sa prenášajú len IgA, nie IgG, vyvolané očkovaním. Celkovo vzaté teda dočasne výskyt prudko klesol, ale úroky začíname splácať teraz - o pokolenie neskôr, keď je najohrozenejšia skupina obyvateľov (deti do 1. narodenín) oveľa ohrozenejšia, než bola pred plošným očkovaním. A vyskytujú sa nové epidémie, a to aj v 100% zaočkovaných populáciách. Ale toto platí len pre živé vakcíny s oslabeným vírusom proti kedysi bežným detským chorobám.

Vďaka výžive a hygiene mizla v prvom rade úmrtnosť a v druhom rade komplikácie týchto chorôb, nie samotné choroby. Tie sa však stali zo smrteľných banálnymi, čo je, myslím, dostatočne uspokojivý výsledok.

Niektoré vakcíny sú vyslovene neúčinné alebo možno čiastočne účinné, ale narobia okamžite viac galiby než úžitku, takže vo výsledku situáciu ihneď dramaticky zhoršia (napr. chrípka, pravé kiahne, detská obrna), iné sú dočasne pomerne účinné, kým väčšina obyvateľov danú chorobu prekonala a má silnú prirodzenú imunitu proti nej, avšak z dlhodobého hľadiska (o jedno-dve pokolenia neskôr) narobí plošné očkovanie viac problémov než vyriešilo (napr. osýpky, príušnice, ružienka, ovčie kiahne, čierny kašeľ).

Striktne vzaté, nemožno povedať, že by bolo očkovanie úplne neúčinné, lebo keby nemalo nijaké účinky, nemohlo by mať ani nežiaduce účinky. Otázkou však je, ktoré účinky prevažujú, resp. či sa to vôbec oplatí.

Vakcína proti šarlachu je vo vývoji:
https://app.griffith.edu.au/news/2013/05/01/clinical-trials-underway-for-a-scarlet-fever-vaccine/

Očkovanie proti TBC bolo u nás zastavené v prvom rade kvôli tomu, že už bolo vrcholne neúnosné pri tak nízkom výskyte TBC tolerovať tak veľa aj pomerne vážnych nežiaducich účinkov tejto vakcíny. Navyše - na rozdiel od ostatných vakcín - sa v tomto prípade dalo veľmi ľahko preukázať, že nežiaduci účinok bol naozaj spôsobený vakcínou. Stačilo odobrať trochu hnisu a detekovať tam baktérie Mycobacterium bovis, čo je oveľa ľahšie, než detekovať niekde vírus z MMR vakcíny, nehovoriac o nežiaducich účinkoch neživých vakcín. Navyše dodávateľ vakcíny - Statens Serum Institut - je dánska štátna firma, ktorá nemala u nás nijakú reklamu a nijaký lobbing. Toť rozdiel medzi štátnou firmou a súkromnou akciovkou ako GSK či Pfizer.