Seriózny dôkaz na poli medicíny sa robí štúdiami, ktoré sú
1. klinické (výskumníci majú do činenia s konkrétnymi pacientami, a nie len s nejakou databázou)
2. dlhodobé (keďže napr. autoimunita môže vznikať aj niekoľko rokov, kým sa prejaví, štúdia v trvaní niekoľko týždňov nedokazuje, že očkovanie nespôsobí autoimunitu) - 5 rokov je absolútne minimum.
3. randomizované (účastníci štúdie sú náhodne rozdelení do testovanej skupiny a kontrolnej (placebo) skupiny, aby sa predišlo skresleniam skrz zaujatý výber (selection bias), tzn. náhodným výberom sa rozhodne, kto dostane testovanú látku a kto placebo, čo je u injekcií fyziologický roztok, tzn. 0,9% NaCl v H20.
4. dvojito zaslepené (až do ukončenia zberu údajov nie je známe, kto dostal placebo a kto testovanú látku ani výskumníkom, ani účastníkom štúdie, aby sa predišlo skresleniam skrz placebo efekt).
5. skutočným placebom kontrolované (tzn. placebo je naozaj neúčinná látka, u injekcií fyziologický roztok, a nie iná vakcína či koktejl prídavných látok bez antigénu, ako to býva v klinických skúškach vakcín).
6. mali by sledovať nielen zmenu chorobnosti na to ochorenie, proti ktorému sa očkuje, ale celkovú zmenu chorobnosti, keďže vakcína môže znížiť chorobnosť na niečo a zároveň zvýšiť chorobnosť na niečo iné.
Re:Re:Re:Re:Re:hmm
Ing. Marián FILLO | 21.08.2013
