Rasťo,
mne to dalo viac otázok ako odpovedí:
Ad rok 1997) Pri prirodzenom prekonaní osýpok získava človek celoživotnú imunitu. Ak je žena počas reprodukčného obdobia v kontakte s cirkulujúcim vírusom, dochádza u nej k stimulácii protilátok, ktoré potom prenáša skrze materské mlieko na svoje dieťa, takže ono má počas svojho najzraniteľnejšieho obdobia spoľahlivú ochranu.
Naopak, po očkovaní časom klesá titer protilátok, takže v tomto prípade nedochádza k celoživotnej imunite. Okrem toho sa vďaka tzv. kolektívnej imunite znižuje možnosť kontaktu s cirkulujúcim vírusom v populácii, a teda ani matky, ktoré prekonali prirodzene ochorenie, nemajú možnosť ochrániť svoje dieťa počas 1. roku (resp. prvých 15 mesiacov) života, pretože im chýba prirodzený stimul pre tvorbu protilátok. Takže v zaočkovanej populácii ostávajú nechránené práve deti v období, kedy je toto ochorenie pre ne rizikovejšie.
Ak je teda argumentom pre očkovanie proti chorobám, ktoré sa na Slovensku už dlhšie nevyskytujú, práve migrácia, tak v tomto konkrétnom prípade je očkovanie skôr ohrozujúcim faktorom.
Ad rok 1998) Ak je celkový neuspokojivý zdrav. stav detí príčinou nedostatočnej postvakcinačnej imunity, potom ide o zlyhanie účelu vakcinácie. Alebo inak povedané - dobrý zdrav. stav a dobré životné podmienky sú pre vybudovanie imunity proti osýpkam dôležitejšie ako pasívna imunizácia.
Tiež je prekvapujúce, že po roku 1998 sa už neobjavil žiadny prípad ochorenia medzi rómskou populáciou. Ich životný štandard sa očividne nezmenil. Či sa zvýšilo % zaočkovanosti, neviem. Tak či onak, ak však v predchádzajúcom období ochoreli aj očkované deti, pretože ich zdrav. stav bol biedny...
Re:Re:Re:Re:Re:Re:Re:Re:Otázka
Anuška | 14.12.2012