Toto je obľúbený ťah viacerých mojich kritikov: podsunúť mi tvrdenie, ktoré som nikdy nevyslovil, a potom ma za to skritizovať, ako keby som ho vyslovil.

To vynásobenie stovkou som si nevymyslel ja, ale odborníci z Farmakologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, viď:
https://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2950&magazine_id=1

Obviňovanie z toho, že som si to vymyslel ja, si teda vyprosím.

Štatistiky prenosných ochorení na Slovensku nájdete na www.epis.sk - to je jeden zdroj, z ktorého vychádzam. Ďalej:
1. záškrt tu nebol 32 rokov, šanca nakaziť sa je ešte oveľa menej než 1 k miliónu
2. detská obrna tu nebola 52 rokov. šanca nakaziť sa je ešte oveľa nižšia než u záškrtu
3. žltačku typu B majú deti pred pubertou reálnu šancu dostať jedine tak v nemocnici, čo by sa teda naozaj nemalo stávať, ale pri úrovni nášho zdravotníctva nemôžeme hovoriť o istote. Ak sa dôsledne vyhýbate nemocniciam, šanca je prakticky nulová.
4. čierny kašeľ majú očkované deti približne v rovnakej miere ako neočkované, očkovanie teda neprináša nijaké zlepšenie. Z celosvetových štatistík to skôr vyzerá tak, že kde sa viac očkuje, tam je viac čierneho kašľa, aj keď nie vždy. Rozhodne však neplatí, že kde je vyššia zaočkovanosť, tam je zásadne vždy menej prípadov čierneho kašľa. Napr. Slovensko s jednou z najvyšších zaočkovaností proti čiernemu kašľu, má zároveň (po Nórsku, kde je tiež dosť vysoká zaočkovanosť) druhý najvyšší výskyt čierneho kašľa v Európe a najvyšší v EÚ (Nórsko nie je v EÚ), viď stránky WHO:
Zaočkovanosť aspoň 3 dávkami vakcíny proti čiernemu kašľu:
https://apps.who.int/immunization_monitoring/en/globalsummary/timeseries/tswucoveragedtp3.htm
Výskyt čierneho kašľa:
https://apps.who.int/immunization_monitoring/en/globalsummary/timeseries/tsincidenceper.htm
(treba samozrejme brať prepočet na 100.000 obyvateľov, čiže zohľadňovať počet obyvateľov danej krajiny)
5. hemofilové invazívne ochorenia sa dali spočítať na prstoch aj pred zavedením očkovania proti nim, navyše bolo preukázané, že zavedenie očkovania proti pneumokokom zvýšilo výskyt hemofilových ochorení:
https://slobodavockovani.sk/news/ukazuje-sa-ze-ockovanie-proti-pneumokokom-v-skutocnosti-zvysuje-vyskyt-bakterialnych-infekcii-proti-ktorym-by-malo-chranit/
takže očkovanie (celkovo vzaté) ich výskyt skôr zvyšuje než znižuje.
6. šanca, že dieťa do 2 rokov v rozvinutej krajine dostane tetanus, je prakticky nulová - aj bez očkovania. Keď si naštudujete, ako sa dá nakaziť tetanom a ako fungujú tetanové baktérie, tak pochopíte prečo. Aj vekovo-špecifické štatistiky o tom hovoria jasnou rečou: drvivá väčšina prípadov tetanu je u ľudí nad 40 rokov a veľká väčšina z nich nad 60 rokov. U detí do 2 rokov prakticky žiaden prípad.

Z toho mi vyplýva, že riziko očkovania hexavakcínou je mnohonásobne vyššie než riziko tých chorôb, pred ktorými má chrániť. Samozrejme, niekde v Afrike by ten pomer mohol vyzerať trochu inak, ale bavíme sa teraz o Slovensku.