" čl. 12 Dohovoru:
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni."
Moja najmladšia dcéra mi pripomína, ako pri preočkovaní v 6. roku života ma prosila, aby sme to nedovolili. Možno mala iba strach z ihiel a vpichu, by si možno pomyslel nejaký odborník, alebo že sme ju snáď strašili injekciami u lekára, ak nebude dobrá.
No ja som ju zaočkovať nechala, lebo také dieťa nevie, čo je pre ňu dobré a má isto iba strach z maličkého vpichu. Po očkovaní som ju utešila, veď to nebolo také zlé, poutierala slzy a šlo sa domov. A ona, chúďa, ani chodiť nevládala, opuchla jej noha a nemohla poriadne dostúpiť 2 týždne. A od mamky sa dočkala iba toľkej útechy, že to má zo toho, ako nohu napínala a "trafili jej pri vpichu nerv". Toť bolo moje odborné stanovisko k nežiaducemu účinku očkovania.Takto som brala do úvahy názor vlastného dieťaťa, takto som brala do úvahy jej problém po lekárskom zásahu. A hlásiť takú drobnosť? tak to mi nenapadlo. Ja som síce hlásila v minulosti nejaké tie drobnosti, ako neobvyklý plač trvajúci celý deň, ale to mi bolo dôrazne vysvetlené, že keby som dala viac obkladov a liekov, tak by nič nebolo, teda som dávala obklady. Lieky nie, lebo na tie reagovala odmalička zle.Takže niet nad informované matky, a hlavne presvedčené o prospešnosti očkovania.
Pred mojimi očami v ambulancii odpadla dievčina, očkovaná pri školskej prehliadke (predpokladám proti rubeole a samozrejme, bez prítomnosti rodičov, rok cca 2000-20001). Sledovala som lekárku, čo ju kriesila prefackávaním (jemným) a komentárom, čo ste vy to za ženy, to ako rodiť budete, keď jedna injekcia vás zloží - s pobavením. Nič mi nedošlo, vôbec nič.
Ešte že sa očkuje čím ďalej tým viac a ešte že nenažranosť farmabiznisu spustila kampaň prasacia chrípka. Takto sa ľudia pomaličky zobúdzajú do väčšej bdelosti pre to, čo sa im pod očami deje, aj takto.
Názor dieťaťa
Eva Juhárová | 23.08.2012
