Ahaaa....

Takže
1. Niektorí lekári potvrdili súvislosť očkovania s autizmom
2. Iní lekári nepotvrdili súvislosť očkovania s autizmom
3. Nemáte nijaké osobné skúsenosti.

Vo výsledku sa však z nejakých záhadných dôvodov prikláňate na stranu tých, čo nepotvrdili súvislosť očkovania s autizmom. Mojou otázkou teda je, že prečo? Domnievam sa, že to je len a len dogmatikou, ktorú ste si osvojila (viď môj vyššie uvedený príspevok z 25.VI.2012). Ak nie, tak si prosím hodnovernejšie vysvetlenie.

A tiež by ma zaujímalo, ako vysvetlíte, že u nikdy neočkovaných detí sa autizmus prakticky nevyskytuje, a ak áno, tak výlučne v prípadoch:
1. vážnejšieho ochorenia alebo intoxikácie matky počas tehotenstva
2. intoxikácie ortuťou, hliníkom alebo inými neurotoxínmi počas prvých 2 rokov života.

Jeden príklad za všetky: Homefirst Clinic v Chicagu, ktorú založil Dr. Robert S. Mendelsohn, zásadný odporca očkovania, má tisíce detských pacientov, ktorí nie sú vôbec očkovaní. Neexistuje tam jediný prípad autizmu u úplne neočkovaného dieťaťa (podobne u Amišov - zásadne neočkujúcej náboženskej sekty). Naproti tomu, celonárodný priemer USA je 1 z 88, takže ak by očkovanie nehralo nijakú rolu, tak by tam mali mať pár desiatok, alebo aspoň zo 5 prípadov autizmu. Nemajú ale ani jeden.
https://www.rense.com/general85/cant.htm
Tu je odkaz priamo na Dr. Mayera Eisensteina, nech to nemáte ako "jedna pani povedala". Môžete sa ho sama opýtať:
https://www.homefirst.com/cms/

Tie vedecké štúdie, ktoré nepotvrdili súvislosť očkovania s autizmom, boli prakticky všetky epidemiologickými štúdiami, nie klinickými. Laicky povedané: výskumníci nevideli jediného živého autistu, ale celý čas len čarovali s číslami. Bolo by ozaj dobre, keby ste si naštudovala rozdiel medzi epidemiologickou a klinickou štúdiou a hodnovernosťou ich výsledkov. Je to naozaj zásadná vec pri hodnotení výskumu.

V dvoch epidemiologických štúdiách, údajne vyvracajúcich súvislosť ortuti vo vakcínach s autizmom už boli odhalené kolosálne podvody vďaka zákonu o slobodnom prístupe k informáciám:
https://slobodavockovani.sk/news/riziko-neurologickych-poruch-sposobenych-zlozkami-ockovacich-latok/
https://slobodavockovani.sk/news/odhaleny-skandal-v-hlavnej-studii-o-autizme-a-ortuti/

S ďalšími štúdiami, údajne dokazujúcimi, že autizmus nie je z očkovania, sa vysporiadal Gayle DeLong vo svojej štúdii:
https://slobodavockovani.sk/news/studia-pozitivna-asociacia-medzi-vyskytom-autizmu-a-zaockovanostou-deti-v-usa/

Hoci som už odkaz na ňu v rámci tejto debaty dával, očividne ste ju nečítala. Pre istotu teda skopírujem najdôležitejšie časti priamo sem:

* * *

Je niekoľko dôvodov, prečo očkovanie môže spôsobiť autizmus. Niektoré očkovacie látky obsahujú thimerosal, čo je konzervant, ktorého takmer polovicu váhy tvorí ortuť (Hg), a ten sa ukázal byť dôvodom nežiaducich účinkov vrátane autizmu. Nataf a kol. (2006) zistili, že autistické deti majú oproti bežným deťom zvýšené hladiny koproporfyrínu, ktorý je známkou otravy ortuťou. Toto zistenie bolo potvrdené Geierom a Geierom (2007) a Geierom a kol. (2009) v USA, Austinom a Shandleym (2008) v Austrálii a Younom a kol. (2010) v Kórei. Očkovacie látky proti nákazlivej žltačke typu B s obsahom thimerosalu boli spojené s oneskoreným nadobudnutím životných reflexov u mláďat makakov (Hewitson a kol. 2010). Aj keď thimerosal bol postupne odstraňovaný z vakcín počnúc rokom 2000, stále sa nachádza v takmer všetkých očkovacích látkach proti chrípke, ako aj v 8 ďalších vakcínach podávaných deťom v USA (Centers for Disease Control and Prevention = CDC 2010). CDC navyše začiatkom 21. storočia začalo odporúčať očkovanie tehotných žien a detí od 6 do 23 mesiacov proti chrípke (CDC 2001; 2002). Častejšie používanie očkovacích látok proti chrípke s obsahom thimerosalu spôsobilo zvýšenie príjmu ortuti deťmi skrz očkovanie počas vnútromaternicového vývoja, neznížil sa však príjem ortuti po narodení, hoci z iných vakcín bol thimerosal odstránený.

Popri ortuti sú ešte ďalšie možné spojitosti medzi očkovaním a autizmom. Očkovacie látky obsahujú aj neurotoxický hliník (Al), ako aj živé vírusy. Hliník v očkovacích látkach bol spojený s poruchami centrálnej nervovej sústavy (Authier a kol. 2001) ako aj s autizmom (Blaylock 2008). Skombinovanie hliníka s ortuťou znásobuje jedovatosť jedného i druhého (Haley 2005). O oboch kovoch sa vie, že oslabujú imunitný systém (Havarinasab a kol. 2005). Vnímavá osoba preto nemusé byť schopná účinnej imunitnej odpovede na živé vírusy v niektorých očkovacích látkach, ako napr. MMR (proti osýpkam, príušniciam a ružienke). Očkovacie látky so zložkou proti osýpkam podnecujú tvorby cytokínov, ktoré vyvolávajú zápaly a poškodenia mozgu, čo môže prispieť k vzniku autizmu (Ashwood a kol. 2004; Vargas a kol. 2005; Singh 2009).

Autistické deti sa javia byť v určitých ohľadoch zraniteľnejšie než bežné deti. Autistické deti zvyčajne vykazujú vyššiu úroveň oxidačného stresu a slabšiu metyláciu, čo je proces, ktorým sa telo detoxikuje (James a kol. 2004). Tieto ťažkosti s detoxikáciou môžu byť spojené s kovmi v očkovacích látkach, usadenými v mozgu a spôsobujúcimi neurologické poškodenia (Kern a kol. 2007). Očkovanie môže tiež zvýšiť oxidačný stres u detí s mitochondriálnymi dysfunkciami až do tej miery, že sa stanú autistickými (Poling a kol. 2006). Vo všeobecnosti náchylnosť na vznik neurologického zdravotného postihnutia po vystavení zásahu zvonku, ako je napr. očkovanie, závisí od činiteľov ako je vek dieťaťa v čase zásahu, rozsah zásahu, genetická predispozícia a stres (Kern a Jones 2006).

K týmto biologickým problémom treba pripočítať nárast očkovaní, odporúčaných deťom v USA do 2 rokov života, na vyše trojnásobok z 8 očkovaní v roku 1983 na 27 v roku 2010 (CDC 1983; 2010). Aj keď je testovaná bezpečnosť a účinnosť jednotlivých očkovacích látok, žiadna štúdia doposiaľ nepreskúmala bezpečnosť celého očkovacieho kalendára, ktorý CDC odporúča deťom v USA. Ani krátkodobé ani dlhodobé interakcie medzi všetkými vakcínami v odporúčanom očkovacom kalendári pre deti doposiaľ neboli vôbec testované.

* * *

Väčšina štúdií nebola schopná zistiť súvislosť, keďže sa zameriavala na jednu jedinú vakcínu alebo na jednu jedinú zložku vakcín a nezvážila interakcie medzi rôznymi očkovaniami. Boli tiež vyslovené pochybnosti o použitých metodológiách a databázach.

Madsen a kol. (2002) skúmali možnú súvislosť medzi očkovaním MMR (proti osýpkam, príušniciam a ružienke) a autizmom. Údaje ukázali, že výskyt autizmu u detí, čo dostali MMR vakcínu je rovnaký ako u detí, ktoré ňou neboli zaočkované, a tak štúdia dospela k záveru, že medzi MMR vakcínou a autizmom žiadna spojitosť nie je. Mnoho detí v štúdii však bolo príliš mladých na to, aby im bol diagnostikovaný autizmus, hoci už boli zaočkované MMR vakcínou (Goldman a Yazbak 2004). Ak by Madsen a kol. (2002) skúmali len staršie deti, výsledky by mohli byť odlišné.

Séria článkov vydaných v roku 2003 a 2004 použila dánsku databázu, aby ukázala, že počet prípadov autizmu vzrástol napriek odstráneniu thimerosalu z očkovacích látok. Avšak definícia autizmu a počet testovaných detí sa v skúmanom období rozšírili (rozumej: predtým sa niektoré deti netestovali, hoci mali príznaky autizmu - pozn. prekl.). Keby bola použitá rovnaká definícia autizmu počas celého skúmaného obdobia, výsledky by mohli byť odlišné (Geier a Geier 2004).

V ďalšej štúdii Verstraeten a kol. (2003) našli súvislosť medzi príjmom thimerosalu a autizmom, neboli však schopní potvrdiť tento výsledok ďalšou štúdiou. Federálny výskumný ústav zdravia životného prostredia USA (U.S. National Institute of Environmental Health Sciences) však v roku 2006 a CDC (2008) oznámili, že databáza použitá v tejto štúdii nebola vhodná na štúdium možnej súvislosti medzi thimerosalom a autizmom. Znepokojenie vyvolal aj fakt, že štúdia skúmala rôzne zdravotnícke zariadenia v rôznom čase, vôbec však nekontrolovala rozdiely v definícii autizmu u rôznych zdravotných zariadení a v rôznom čase. Keby štúdia kontrolovala tieto veci, výsledky by mohli byť odlišné.

Jedna štúdia skúmala celý očkovací kalendár. Smith a Woods (2010) vyhodnocovali dlhodobé účinky načasovania očkovaní a zistili, že deti, ktoré boli očkované načas, mali menej neurologických problémov, než deti, ktoré boli očkované neskoro, čo bolo definované ako posunutie najmenej jedného očkovania o viac než 30 dní po odporúčanom dátume. Avšak takmer všetky deti v tejto štúdii boli očkované, takže štúdia neriešila otázku, či je očkovanie spojené s negatívnymi neurologickými výsledkami. Navyše rozdelením detí na 2 skupiny — tie, čo boli zaočkované vždy načas, a tie, čo aspoň raz neboli zaočkované načas — táto štúdia spojila nezlučiteľné skupiny neskoro očkovaných detí. Dieťa, ktoré bolo až na jednu výnimku vždy zaočkované načas, môže byť odlišné od dieťaťa, ktoré nebolo vôbec očkované, hoci obe sú v skupine detí, ktoré neboli zaočkované načas. Keby výskumníci skúmali plne zaočkované deti oproti úplne neočkovaným deťom, výsledky by mohli byť odlišné.