ste trápny až to bolí

"(v prípade, že na to nebudem mať, žiadam aby moje dieťa nechali zomrieť!)"

načo to staviate do takejto roviny, vy ste videli dieťa poškodené očkovaním, a viete, čo stojí jeho liečba? viete, čo stála liečba malej Milenky? čo stojí starostlivosť o deti- dospelých, pretože tieto deti raz vyrastú, ak sa toho dožijú, ťažko poškodených očkovaním?

Viete, aké náklady má rodina s čo i len jedným dieťaťom čo i len čiastočne poškodeným očkovaním?

Aký problém máte s antibiotikami? Väčšinu lekárov, čo videli moje najmladšie dieťa, bolo treba veľmi silno presviedčať, aby jej ATB nedávali, lebo na nich reaguje celou škálou "nežiaducich účinkov" od hnačky až po alergiu. Sama som na vlastné riziko som ju musela nechať prekonať niekoľko takých chorôb, čo "boli na ATB" z pohľadu lekára, bez ATB. Bez paralenuu, na ktorý je alergická, bez Brufenu, po ktorom mala halucinácie.

A teraz čo? Všetky prostriedky, čo mi ako matke a môjmu dieťaťu mohla dať medicína, boli vyčerpané, pravdaže, v tých sladkých časoch, kedy deťom na horúčku ešte nedávali priame imunosupresíva ako dnes je zvykom. Musela som si prejsť nielen nežiaducimi účinkami vakcín, ale aj iných liekov a diagnostických postupov. Nepasujem ani ja, ani moje deti do tejto vašej paradigmy, ale na druhej strane nemám neprekonateľnú hrôzu, že čo pre pána kráľa bude za katastrofu, ak raz budú všetky ATB na toto oné, lebo baktérie budú rezistentné.

Liekov je na svete veľa a ja zvyčajne tie chemické produkty, čo bežne lekári predpisujú, ani liekmi nenazývam.

A tie pravé kiahne - no navrhnite, aby sa znova povinne očkovali, veď na nich ani neexistujú lieky, nie? Nie je to nezodpovedné, neočkovať na chorobu, na ktorú nie sú lieky?

A na záver, vy percentuálne nulanulanič, nezdá sa vám, že ak sú tie desaťtisíce chránené, tak by bolo na mieste mať povedzme aspoň taký rešpekt a úctu k "obetiam pre vyššie dobro", ako povedzme k vojakom padlým za vojny. Nejaké tie pamätníky, piety a tak. No a samozrejme, s príslušným kladením vencov pri výročiach, povedzme nedožitých narodeninách. Rodičia dieťaťa na čestnom mieste, uznanlivý spoluobčania s úctou potichu vyjadrujú vďaku, že v prospech nás všetkých priniesli veľkú obeť...

Čo vy na to? lebo ja namiesto toho vidím, že takýmto rodičom sa zaliepajú ústa, zaobchádza sa s nimi ako s otravným hmyzom. Rušia pokojnú idylku, všakže.