(stále riešime ústavnosť, čiže bod 3.1 B, C a E)

K podmienke 2 pre preukázanie účelnosti plošného očkovania k stanovenému cieľu ochrany verejného zdravia, že vakcíny účinne predchádzajú šíreniu nákazy:

RÚVZ toto nevie preukázať a odvoláva sa len na tvorbu protilátok a historický ústup ochorení. Ako sme už uviedli, najväčšia časť ústupu nastala pred zavedením očkovania, čo dokazuje, že očkovanie nemalo na ústup ochorení podstatný vplyv.

Protilátky sú pre výrobcov vakcín síce pohodlným parametrom, avšak nevypovedajú o schopnosti vakcíny predísť ochoreniu, a už vôbec nie o schopnosti vakcín predísť jeho šíreniu. Vo viacerých prípadoch je vyslovene dokázané, že hladina protilátok nevypovedá o ochrane. RÚVZ ani nevie dokázať opak.

U niektorých vakcín je principiálne vylúčené, aby obmedzovali šírenie ochorenia.

záškrt a tetanus - vakcíny vyvolávajú tvorbu protilátok len proti bakteriálnemu toxínu, nie proti baktérii. Vakcína prinajlepšom zmierňuje priebeh ochorenia, ale nemôže zabrániť nakazeniu a šíreniu nákazy. Tetanus navyše ani nie je prenosný z človeka na človeka.

čierny kašeľ - podstatou vakcíny je takisto tvorba protilátok voči bakteriálnemu toxínu, ktorý zodpovedá za ťažký priebeh ochorenia. Súčasná vakcína síce obsahuje antigény pre tvorbu protilátok aj voči dvom ďalším bielkovinám - pertaktínu a filamentóznemu hemaglutinínu, ale je vedecky dokázané, že tieto nedokážu zabezpečiť rýchlejšiu likvidáciu baktérií, a teda ani zníženie nákazlivosti.

Naopak, viaceré štúdie hovoria, že očkovanie proti čiernemu kašľu podporuje šírenie ochorenia, pretože zaočkovaí dostávajú ochorenie s miernejšími príznakmi a nie sú preto diagnosticky podchytení, neliečia sa v izolácii ale šíria ochorenie.

Napokon, je iluzórne predpokladať, že pri trvaní protilátok z očkovania, ktoré sa v súčasnosti odhaduje na 4-12 rokov, je možné zabrániť šíreniu ochorenia. Väčšina populácie je mimo akéhokoľvek účinku vakcíny aj napriek ich predošlému očkovaniu. Ani preočkovanie adolescentov to nezmení, pretože v tomto veku protilátky miznú ešte rýchlejšie, do 2-9 rokov. Pripomíname, že sa nenašla súvislosť medzi ochranou a hladinou protilátok.

Medzinárodný panel expertov vyhlásil, že neexistujú dôkazy o tom, že by očkovanie proti čiernemu kašľu mohlo znížiť šírenie ochorenia. (......Forsyth et al, pohľadajte v materiáli Kolektívna imunita - mýty a fakty, nájdete tam aj odkazy pre ostatné tvrdenia.....)

hepatitída B - Očkovanie dojčiat voči sexuálne prenosnému ochoreniu je v rozpore so zdravým rozumom. Okrem prenosu z infikovanej matky, čo sa dá odhaliť predpôrodným skríningom, dieťa nie je ohrozené touto chorobou. RÚVZ argumentuje pohodenými ihlami v pieskovisku; zdravotná služba mesta Prahy riešila za 3 roky vyše 100 prípadov poranenia pohodenou ihlou v pieskovisku, a v žiadnom z nich sa nepreukázal prenos akéhokoľvek ochorenia. Krvné transfúzie podliehajú laboratórnej kontrole. Navyše, aj pri špekulatívnom hypotetickom prípade, že sa diťa nejako zázračne nakazí, je vylúčené, aby dieťa mohlo niekoho nakaziť touto sexuálne prenosnou chorobou.

RÚVZ nevie ani preukázať reálnu účinnosť vakcíny v prevencii ochorenia, nieto ešte jeho šírenia.

polio - Účinnosť inaktivovanej vakcíny je sporná, pretože sa líši od vakcíny, pre ktorú sa uskutočnili rozsiahle klinické štúdie; tie navyše preukázali, že vakcína iba zabraňuje ťažkým komplikáciám ochorenia, no nie ochoreniu ako takému, a teda nemôže zabrániť ani jeho šíreniu. Vakcína môže v najlepšom prípade mierne znížiť nákazlivosť. Navyše, dĺžka jej účinku je otázna a pravdepodobne nepresahuje niekoľko rokov, takže drvivú väčšinu populácie ponecháva bez akejkoľvek hypotetickej ochrany napriek plošnému očkovaniu v detstve.

pneumokoky - účinnosť vakcíny nie je vedecky preukázaná ani v rovine predpokladaného použitia - ako prevencia invazívnych ochorení. Klinická skúška totiž nebola kontrolovaná placebom, ale inými experimentálnymi vakcínami, najmä proti meningokokom C. Nedá sa preto vylúčiť negatívny vplyv týchto "kontrolných" vakcín, ktorý by mohol vytvoriť zdanie účinnosti pneumokokovej vakcíny. Takéto situácie sú vedecky známe - napríklad vakcína proti čiernemu kašľu môže zvýšiť riziko ochorenia na invazívne ochorenia spôsobené pneuokokmi, hemofilmi a n. meningitidis, taktiež B. parapertussis atď. Nedajú sa preto vylúčiť pre experimentálnu vakcínu proti meningokokom C. Z tohto pohľadu sú pneumokokové vakcíny vedecky nespoľahlivé.

Už vôbec nie je preukázané, že by tieto vakcíny mohli zabrániť šíreniu ochorenia, a to ani pri kmeňoch, ktoré vakcína zahrňuje.

Ale aj keby to hypoteticky mohli urobiť, pneumokoky sú bežnou súčasťou dýchacích ciest značnej časti populácie. Očkovanie detí, plošné od roku 2009, nemôže túto situáciu zmeniť ani za 50 rokov. Nedá sa teda preukázať, že by plošné očkovanie v súčasnosti malo nejaký vplyv na verejné zdravie, popravde, vplyv je minimálny, ak vôbec nejaký.


Dĺžka účinku vakcíny je neznáma, pretože vakcína existuje ešte len niekoľko rokov. Vzhľadom k známym obmedzeniam iných vakcín sa nedá predpokladať, že účinok bude dlhotrvajúci. Ani pri hypotetickej 100% zaočkovanosti teda vakcína zrejme nedokáže zabezpečiť efektívnu ochranu populácie, ani zabrániť šíreniu ochorenia.

Navyše, pneumokokové vakcíny zachytávajú len 7 resp. 10 resp. 13 kmeňov pneumokokov, a nemajú preventívny vplyv na ďalších 80 kmeňov, ktoré sú v obehu. Aj v čisto špekulatívnom prípade, že by vakcína dokázala predchádzať šíreniu ochorenia, že by pôsobila celý život, a že by raz dosiahla také pokrytie aby sa stala relevantnou, stále sa budú nerušene šíriť ostatné kmene a môžu nahradiť tie, ktoré vakcína podchytáva (tzv. serotype replacement už je vo vedeckej literatúre široko diskutovaný).

Nie je možné vedecky dokázať, že by pneumokoková vakcína ovplyvňovala verejné zdravie.

osýpky - dĺžka účinku vakcíny nie je známa a len sa odhaduje na 12-20 rokov, a za ten čas postupne slabne. Sú známe epidémie v takmer 100% zaočkovaných detských populáciách. Vakcína na rozdiel od prirodzenej infekcie nedokáže vytvoriť protilátky účinné proti väčšine kmeňov osýpkového vírusu. Vakcína teda tlačí ochorenie do veku dospelosti, kedy je omnoho viac závažné. Očkovaní dospelí už nie sú imúnni, takže väčšina populácie tak či tak nie je ani hypoteticky chránená.

Nie je vedecky preukázané, že by vakcína bránila šíreniu nákazy.

mumps - platí všetko čo pre osýpky. Navyše, dĺžka trvania účinku je ešte nižšia ako pri osýpkach. Ochorenie je relatívne ľahké a nie je zmysluplné ho vôbec riešiť cez povinné očkovanie - porovnateľný počet komplikácií má ľubovoľné iné ľahké ochorenie vrátane nachladnutia.

rubeola - detto, ešte kratšia hypotetická ochrana než mumps. Plošné očkovanie sa odôvodňuje ochranou tehotných matiek, pretože infekcia plodu v ranom tehotenstve môže viesť k poškodeniu plodu (CRS). Avšak nie je dokázané, že by vakcína chránila pred šírením ochorenia. Nie je ani dokázané, že by plošné očkovanie znížilo výskyt CRS.

Celkovo sa nedá preukázať, že by ktorékoľvek očkovanie malo potenciál ovplyvniť verejné zdravie.

Konštatujeme, že mnohé z uvedených faktov sme namietali už vo vyhlásení, no RÚVZ sa s našimi námietkami, ako vidno z rozhodnutia, nevysporiadal ani dostatočne, ani objektívne, a nepredložil relevantné dôkazy.

K pojednaniu o ústavnosti očkovania z pohľadu čl. 13 ods. 4 Ústavy a čl. 26 Dohovoru, podotýkame, že dôkazné bremeno je na strane RÚVZ, ktorý musí nad všetku pochybnosť preukázať, že očkovanie je potrebné k ochrane verejného zdravia, a že je primerané pre splnenie stanoveného cieľa. Názory, domnienky, dohady a kolektívne presvedčenie RÚVZ či iných subjektov sú v tomto irelevantné, nutné sú exaktné dôkazy, napr. nespochybniteľné vedecké štúdie. Takéto dôkazy RÚVZ zatiaľ nepredložil.