K podmienke č.1
Za súčasnej situácie nie je možné preukázať, že očkovanie predstavuje menšie riziko než ochorenie.

Klinické skúšky vakcín sa zvyčajne uskutočňujú na celkom zdravých dobrovoľníkoch. Ide o celkom odlišnú situáciu než pri plošnom používaní, kedy vakcíny dostanú aj osoby s akútnymi alebo chronickými zdravotnými problémami. Dopredu sa však neskúma, či v takýchto zdravotných situáciách vakcína nepredstavuje nejaké riziko; automaticky sa predpokladá, že je úplne bezpečná.

Klinické skúšky, na základe ktorých sa vakcíny schvaľujú do používania, sú zamerané len na zisťovanie tých nežiaducich účinkov, ktoré si pacient sám všimol, sám dal do súvislosti s očkovaním, a ktoré nastali len v krátkom čase (typicky do niekoľkých dní) po očkovaní. Pacient síce zvyčajne môže hlásiť aj nežiaduce účinky nad rámec základnej testovacej doby, avšak je nepravdepodobné, že by si dal do súvislosti a hlásil nežiaduce účinky po dlhšej dobe.

Okrem toho, zo sledovania automaticky vypadávajú tie nežiaduce účinky, ktoré si pacient nevšimol, napríklad tie, ktoré majú pomalší nábeh, ktorých badateľný prejav sa vyskytne s dlhým časovým oneskorením. Extrémnym príkladom je makrofágová myofascitída, ktorá je evidentne nežiaducim účinkom očkovania, a ktorá sa začne prejavovať až po 8 rokoch!

To je však logický rozpor medzi účelom a skutočným dizajnom skúšok, lebo samotný žiaduci účinok - tvorba protilátok, nastáva s odstupom niekoľkých týždňov alebo dokonca mesiacov, a deje sa tak spôsobom nezistiteľným pre pacienta. Inými slovami, vakcína skrytým spôsobom ovplyvnila imunitný systém. V klinických štúdiách by sa teda malo predpokladať, že nežiaduce účinky sa môžu týkať napríklad skrytého poškodenia (nežiaduceho ovplyvnenia) imunitného systému, a môžu sa prejaviť pravdepodobne v dlhšom časovom rozpätí a navonok nebadateľným spôsobom.

Toto sa však vôbec nedeje. Žiadne klinické skúšky v praxi nie sú dizajnované na odhalenie chronických problémov súvisiacich s očkovaním. Dlhodobá bezpečnosť vakcín nie je vedecky dokázaná. ŠÚKL ani nie je schopný doložiť vedecký dôkaz dlhodobej bezpečnosti vakcín, preto sa len odvoláva na nízky počet ohlásených nežiaducich účinkov. Takáto argumentácia je scestná a zo strany RÚVZ jednoznačne svedčí o zaujatosti.

Je totiž iluzórne myslieť si, že takéto nežiaduce účinky budú odhalené po uvedení na trh na základe hlásení pacientov, pretože pacienti nie sú informovaní o možnosti chronických následkov očkovania, a s rastúcim intervalom od očkovania ich súvislosť už nenapadne. Lekári ani nie sú ochotní chronické následky hlásiť, pretože (utvrdzovaní zo strany RÚVZ) automaticky predpokladajú, že súvislosť nie je snáď ani možná.

O to iluzórnejšie je predpokladať zistenie chronických následkov za situácie, keď náš systém hlásenia nie je schopný odhaliť ani len akútne nežiaduce účinky; podľa samotného ŠÚKL je ohlásené menej než 1% nežiaducich účinkov. V skutočnosti pri vakcínach je toto číslo omnoho menšie, napríklad počet nežiaducich účinkov chrípkových vakcín za ostatných 5 rokov musel byť podľa príbalových letákov najmenej 300000, avšak ohlásené boli len 2 (....pozrite https://rizikaockovania.sk/udalosti.html#655 ....)

RÚVZ sa na str.12 k bodu 1.2 odvoláva na zákonnú povinnosť lekára, hlásiť nežiaduce účinky. Povinnosť lekárov je však ako argument irelevantná, pretože nedokazuje, že si lekári túto povinnosť plnia. A ako sme už vyššie preukázali, neplnia.

Objektívne vyhodnotenie nežiaducich účinkov, ako aj kontrola, na ktorú sa RÚVZ odvoláva, je iluzórne aj z toho dôvodu, že zodpovedné orgány už v mnohých prípadoch zmarili prešetrenie nežiaducich účinkov. https://www.zzz.sk/?clanok=11849

Na str. 12 "k bodu 1.2" Sa RÚVZ odvoláva na proklamovaný výsledok štúdie TOKEN. Konštatujeme, že RÚVZ opäť nepreskúmal dostatočne našu námietku, pretože neposúdil štúdiu ako celok. Dáta štúdie totiž jasne hovoria, že úmrtnosť v dvoch týždňoch po očkovaní je 3,2-násobne vyššia, než by alikvótne zodpovedalo ostatnému sledovanému obdobiu. To, že autori štúdie uplatnili rôzne metodologické a štatistické opatrenia, ktoré viedli k proklamovanému záveru, že riziko úmrtia v jednom týždni po očkovaní nie je zvýšené, nemôže poprieť fakty. RÚVZ si teda zo štúdie vybral len tú časť, ktorá sa dá použiť proti rodičom, čo je dôkazom zaujatosti.


Dlhodobá bezpečnosť očkovania ako celok nie je preukázaná, a existujú vedecké práce, ktoré ju výrazne spochybňujú (Tomljenovic & Shaw, Blaylock,...)

Upozorňujeme tiež, že v rodine XY sa vyskytol nežiaduci účinok očkovania, z čoho vyplýva ešte zvýšené riziko......


Nie je možné ani preukázať, že by ochorenia predstavovali v súčasnosti na Slovensku veľké riziko. Keby sa situácia menila a začali by toto riziko predstavovať, dá sa prikročiť k očkovaniu na základe nových skutočností, avšak vychádzať musíme z reálnej, nie hypotetickej situácie.

Nie je teda možné preukázať, že by riziko očkovania bolo menšie než riziko ochorenia.