Samozrejme, znovu napadnúť argumentáciu RÚVZ aj v ostatných právnych bodoch, ktoré ste už napadli vo vyhlásení.

Uveďte, že v týchto bodoch RÚVZ nesprávne použil zákony.

Ďalej:
K bodu 2.1: RÚVZ neprináleží hodnotiť náboženské presvedčenie rodičov. Rodičia v zmysle Ústavou zaručenej náboženskej slobody majú právo na akékoľvek náboženské presvedčenie a nie sú povinní držať sa názorov a interpretácií RÚVZ na tému náboženstva či etiky. Nie sú dokonca povinní držať sa ani názorov či interpretácií Pápežskej akadémie pre život, avšak výklad vyjadrenia tejto inštitúcie zo strany ŠÚKL je značne deformovaný, čo poukazuje na neobjektívnosť RÚVZ pri riešení námietok rodičov.

K bodu 3.1 b, c a e, Podľa čl. 13 Ústavy, povinnosti je možné ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Stanovenie "povinných" očkovaní vyhláškou tieto požiadavky nespĺňa, pretože zákon neurčil medze ani kompetencie, v ktorých rozsahu by mohol RÚVZ určovať rozsah povinného očkovania.

Okrem toho, nie je splnená ani požiadavka Ústavy o zachovaní základných ľudských práv a slobôd.

Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy, "Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.". RÚVZ sa odvoláva na zákon 355/2007 o ochrane a podpore verejného zdravia, a na čl. 26 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, ktorý pripúšťa obmedzenie základných práv na účely ochrany verejného zdravia. Je teda zrejmé, RÚVZ považuje ochranu verejného zdravia za "ustanovený cieľ" v zmysle požiadaviek Ústavy.

Povinné očkovanie nespĺňa vymedzenie čl. 26 ods. 1 Dohovoru, nakoľko nie je možné preukázať, že je potrebné na ochranu verejného zdravia. Nie je možné logicky zdôvodniť, prečo v Nemecku, Rakúsku či Veľkej Británii očkovanie nie je potrebné na ochranu verejného zdravia, a na Slovensku je, hoci v týchto krajinách je omnoho väčší pohyb imigrantov, čo ich znevýhodňuje z pohľadu rizika šírenia ochorení. Situácia je o to paradoxnejšia, že s Rakúskom máme dokonca spoločnú hranicu, takže prekročením hranice k nám zrejme Rakúšania ohrozujú verejné zdravie. S Nemeckom, Veľkou Britániou máme čulé kontakty a množstvo našich občanov tam dochádza za prácou.

Že by očkovanie bolo potrebné k ochrane verejného zdravia sa nedá preukázať ani v rovine historickej, pretože infekčné ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku plošne očkuje, zaznamenali najväčší ústup v čase pred zavedením plošného očkovania, a teda nezávisle od neho. (doplniť zdroje, napr. článok https://rizikaockovania.sk/dok/Statistiky_infekcne_ochorenia_a_ockovanie.pdf a zdroje, na ktoré sa v úvodnej kapitole odvoláva)

Povinné očkovanie teda nespĺňa požiadavku Ústavy, pretože nie je možné preukázať, že plní ustanovený cieľ. Ochorenie konkrétneho človeka je záležitosťou osobného zdravia, nie verejného. Ochorenie človeka nezasahuje priamo do práv iných osôb, resp. do verejného zdravia. Šírenie ochorenia podlieha prírodným zákonom, nie ľudským, je možné vykonať len opatrenia primerané účelu, aby sa znížilo riziko prenosu ochorenia na iné osoby. Takýmito opatreniami sú napríklad aj zvýšená hygiena a dezinfekcia, izolácia, osobná rúška, obmedzenie kontaktu v uzavretých priestoroch a iné opatrenia, ktoré sa úspešne používajú aj v súčasnosti na infekčných oddeleniach nemocníc i pri domácej liečbe.

RÚVZ nie je schopný dokázať, že preventívne očkovanie je opatrením, ktoré je primerané na splnenie stanoveného cieľa ochrany verejného zdravia, alebo že je potrebné k jeho udržaniu. Tieto podmienky by mohlo splniť len za predpokladu, že by
1, predstavovalo menšie riziko pre očkovaného i pre jeho okolie než samotné ochorenie
2, účinne bránilo šíreniu ochorenia

Ani jednu z týchto podmienok povinné očkovanie neplní.