Na internetovej adrese:
https://www.sukl.sk/buxus/docs/Bezpecnost_liekov/LiekRiziko/liekove_riziko_34.pdf píše prof. MUDr. Milan Kriška, DrSc. o monitorovaní NÚL (nežiadúcich účinkoch liekov). Slovensko vďaka skôr jednotlivým lekárom sa zaraďuje priemerným počtom 900-1000 hlásení za rok (2008 - 852, 2009 - 1037, 2010 a 2011 - počet neznámy) pri 5,5 milióne obyvateľov ku krajinám s vyspelým systémom farmakovigilancie. Je to aj napriek tomu, že MZ investuje do týchto aktivít najmenej z krajín EU.
Oproti hláseniam za rok 2007 sa zlepšilo hlásenie NÚL od farmaceutov a to z 1 % na 3,3 % z celkového počtu hlásiacich osôb. Farmaceutické spoločnosti poslali v roku 2009 - 192 hlásení NÚL.
A ako prispievajú lekári, znie otázka.
Väčšina lekárov v praxi má, alebo mala by mať všetky predpoklady na monitorovanie NÚL, čo je vlastne diferenciálna diagnóza medzi symptómom choroby a „liekovej choroby“.
Treba zároveň podotknúť, že lekári majú neistotu o podstate NÚL, a tým aj neistoty pre monitorovanie, hlásenie poliekovej udalosti.
Zriedkavo, ale stáva sa, že musí zachraňovať život pacienta pri závažnej nežiaducej reakcii akou je anafylaktický šok alebo iný prejav anafylaxie. Je na ňom, či aspoň raz zahlási takúto závažnú reakciu, ako to ukladá zákon o liekoch , alebo sa uspokojí s konštatovaním – nemám čas, nemám formulár na hlásenie, neviem ako na to.
Treba sa zamyslieť pri všeobecných údajoch, že lekári hlásia menej ako 1 % závažných NÚL, u nás je číslo ešte nižšie. Je paradoxné, že zahlásenie NÚL môže lekára chrániť pri spore s pacientom , ak tento podal sťažnosť na Úrad pre dohľad nad Zdravotnou starostlivosťou. Netreba pripomínať, že počet sťažností stúpa.
Ešte ma niečo napadlo
Miro C | 22.02.2012
