1.2
a) napísať, aké percento nežiaducich účinkov je v skutočnosti hlásené
b) podáva sa špecifický tetanový antitoxín- v prípadoch podozrenia na intoxikáciu baktériou Clostridium tetani. Nie je preto dovod navyse dat dieta ockovat
c) citovat z knihy Struneckej o mnozstve hlinika v kombinovanych vakcinach a o prekroceni jeho limitu, ktory mimochodom stanovila WHO
g) na čierny kašel by sa malo očkovať v skutočnosti každých 5 rokov, nakoľko vakcína nielen že nie je spoľahlivá a ako vravia, „nie každý zareaguje na očkovanie vytvorením protilátok“, ale jej ochranný účinok odborníci sami ohraničujú na 5 rokov:
Očkovanie proti čiernemu kašľu nemá preukázateľnú účinnosť. Reálna účinnosť očkovania celobunkovou vakcínou, používanou u nás do roku 2007, sa nakoniec ukázala byť pod 50%. Reálna účinnosť očkovania acelulárnou vakcínou je podľa rôznych zdrojov od 71% do 85,2%. Ukazuje sa, že aj v populácii so zaočkovanosťou 99,94% sa vyskytujú epidémie čierneho kašľa, čo môže byť spôsobené jednak mutáciou baktérie, ktorá sa stala odolnou voči očkovaniu, jednak príbuznou baktériou, na ktorú očkovanie nefunguje. Navyše ide o chorobu, ktorá je vcelku ľahko zvládateľná všetkými dospelými, ako aj deťmi staršími než 6 mesiacov (prinajhoršom rok). Prirodzené prekonanie choroby poskytuje celoživotnú imunitu, očkovanie v lepšom prípade len 5 rokov. Vyše 70% z osôb nakazených čiernym kašľom v práve prebiehajúcej epidémii čierneho kašľa na Slovensku bolo plne zaočkovaných proti čiernemu kašľu primerane svojmu veku.
Projekt Cotwatch poukázal na súvis syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS, sudden
infant death syndrome, známy aj ako cot death) s vakcínou DTP, presnejšie jej pertussis
zložkou [8]. Ďalšie riziká očkovania zahŕňajú aj genetické zmeny v dôsledku zabudovania
bakteriálnej a virálnej DNK a RNK do ľudskej DNK.
8. V. Scheibner. Cot deaths linked to vaccinations. Nexus Magazine 2(5), 1991.
https://www.nexusmagazine.com/backissues/0205.conts.html,
https://www.whale.to/vaccines/cot_death.html

zároveň by som poznačila, že vytvorenie protilátok je len mýtus, podľa ktorého sa hodnotí účinnosť vakcín. Očkovanie je lekársky zákrok. Predpokladmi ohľadom účinnosti mnohých lekárskych zákrokov sa to len tak hemží. Správa zverejnená Vládnym účtovníckym úradom USA (The Government Accounting Office = GAO) dospela k záveru, že "len 10-20% všetkých zákrokov používaných v lekárskej praxi má preukázateľnú účinnosť na základe kontrolovaných skúšok."4 To znamená, že 80-90% bežných praktík sa považuje za účinné bez dôkazu. Očkovanie spadá do tejto kategórie.
V rozpore s opakovanými tvrdeniami vlády a farmaceutického priemyslu, nikdy nebola dokázaná bezpečnosť očkovania na základe zlatého štandardu lekárskeho výskumu - dvojito zaslepenou, placebom kontrolovanou štúdiou.
protilátky v krvi, teda odpoveď nazývanú "pozítívna sérokonverzia". Jedna očkovacia látka sa z hľadiska výskumníka považuje za účinnejšiu než druhá, ak vyvolá vyššiu tvorbu protilátok, než tá druhá.6
Lekárska komunita a všeobecná verejnosť definujú účinnú očkovaciu látku ako takú, ktorá chráni osobu pred nákazou, proti ktorej je táto osoba očkovaná. Napr. očkovacia látka proti ovčím kiahňam sa považuje za účinnú, ak v prípade epidémie ovčích kiahní tí, čo sú proti nim zaočkovaní, na ne neochorejú.
Tieto definície sa významne odlišujú a majú aj výrazne odlišné následky, hlavne preto, že prítomnosť protilátok nezaisťuje, že človek bude pred danou chorobou chránený. Mnohé epidémie nastali u plne zaočkovaného obyvateľstva. Príkladom môže byť epidémia osýpok v skupine, kde 99% bolo zaočkovaných.7 Mnohé epidémie ovčích kiahní a príušníc (mumps) nastali u plne zaočkovaných detí.8
Príbalový leták k očkovacej látke HiBTiter® proti baktérii Haemophilus influenzae typu B jasne hovorí: "ako prispievajú protilátky ku klinickej ochrane, je neznáme."9 Podobné zistenia boli hlásené o očkovaní proti čiernemu kašľu: "Zistenia štúdií účinnosti nedokázali priamy vzťah medzi tvorbou protilátok a ochranou proti čiernemu kašľu."10 Uznávaný lekársky časopis Vaccine (Očkovacia látka) jasne hovorí: "Je známe, že v mnohých prípadoch titre protilátok nie sú priamo úmerné ochrane."11
"Assessing the Efficacy and Safety of Medical Technologies" ("Určovanie účinnosti a bezpečnosti lekárskych technológií"), Washington D.C., Congress of the United States (Parlament USA), Office of Technology Assessment (Úrad pre zhodnotenie technológie), publikácia č. 052003-00593-0, 1978, Government Printing Office (Vydavateľstvo vlády USA), Washington D.C. 20402.
5. West, David a kol.: "Safety and immunogenicity of bivalent H. influenza type b/hepatitis B vaccine in healthy infants" ("Bezpečnosť a imunogénnosť dvojitej očkovacej látky proti H. influenzae typu B a nákazlivej žltačke typu B u zdravých detí"), Ped. Inf. Dis. J, 1997;16:593-599.
6. CDC: MMWR (týždenný výkaz chorobnosti a úmrtnosti): "Pertussis Vaccination: Use of Acellular Pertussis Vaccines Among Infants and Young Children" ("Očkovanie proti čiernemu kašľu: Použitie nebunkovej očkovacej látky proti čiernemu kašľu u detí a bábätiek"), 28.III.1997/Vol. 46/No. RR-7, str.4.
7. Gustafson, T. a kol., NEJM,1987; 316:771-774.
8. NMASeminars.com
9. Príbalový leták k očkovacej látke HibTiter®, Physician’s Desk Reference, 2002, č. 56, str. 1860.
10. CDC: MMWR (týždenný výkaz chorobnosti a úmrtnosti): "Pertussis Vaccination: Use of Acellular Pertussis Vaccines Among Infants and Young Children" ("Očkovanie proti čiernemu kašľu: Použitie nebunkovej očkovacej látky proti čiernemu kašľu u detí a bábätiek"), 28.III.1997/Vol. 46/No. RR-7, str.4.
11. Del Giudice G, Podda A, Rappuoli R: "What are the limits of adjuvanticity?" ("Aké sú medze adjuvantickosti?"), Vaccine, 15.X.2001; 20 Suppl 1:S38-41.

Ch)
klinické štúdie vykonané s vakcínou Prevnar proti pneumokokom sú spochybňované zo strany
niektorých odborníkov pre konflikt záujmov zúčastnených vedcov a lekárov pre ich vzťahy
s výrobcom vakcíny, firmou Wyeth. Podobne ako pri vakcíne proti HPV, pri klinických
štúdiách kontrolné skupiny nedostávali skutočné placebo, ale iné experimentálne vakcíny.
napríklad vakcína Prevnar je zameraná len na sedem z deväťdesiatich kmeňov pneumokokov.
Po jej zavedení v USA sa zistil zvýšený výskyt ochorení vyvolaných ostatnými kmeňmi Očkovanie proti pneumokokom okrem vážnych nežiadúcich účinkov ako je chronické ochorenie dýchacieho ústrojenstva , ktorému by práve toto očkovanie malo zabrániť, v sebe nesie podobné otázniky. Holandskí výskumníci zistili, že očkovanie Prevenarom (proti 7 kmeňom pneumokokov) výrazne zvyšuje riziko nákazy kmeňom 19A v porovnaní s neočkovanými deťmi. Pritom tento kmeň je mimoriadne nebezpečný, keďže je odolný voči viacerým antibiotikám.

Ochorenie spôsobené baktériou Haemophilus influenzae typu B (HiB) síce môže byť pomerne vážne ochorenie pre deti do 3 rokov (neskôr už nie), avšak očkovanie proti HiB výrazne zvyšuje riziko detskej cukrovky, kvôli čomu je toto očkovanie viac na škodu než na úžitok. Navyše sa po zavedení plošného očkovania proti HiB výrazne zvýšil počet prípadov pneumokokových invazívnych ochorení. Autori štúdie "Increase in bacteraemic pneumococcal infections in children" (Lancet. 1995 Mar 11;345(8950):661) hovoria o výraznom náraste pneumokokových invazívnych ochorení nasledujúcom po prudkom poklese hemofilových nákaz. Zdá sa teda, že potlačenie HiB viedlo k nárastu výskytu pneumokokových ochorení, čo je celkom logické - jedna baktéria zmizla, tak na jej miesto nastúpila iná.
Súhrnne možno tvrdiť, že možno predpokladať výrazne nižšiu chorobnosť v dôsledku zníženia vakcinačnej záťaže i odstránenia rizika nežiadúcich účinkov.

2.2
c)
„Ovšem ani u ostatních povinných očkování není doložena jeho nezbytnost ve světle toho, že neočkované dítě, které v naší republice „ohrožuje“ veřejné zdraví, v sousedních státech toto neohrožuje neb v západní Evropě je očkování pouze doporučováno (kromě Francie-3očkování a Itálie-4 a Belgie-1). Od 21.prosince 2007 je Česká republika součástí takzvaného schengenského prostoru, vzájemná prostupnost hranic je absolutní, opora povinnosti očkovat z důvodu ochrany veřejného zdraví je tím ještě nesmyslnější.“
Okrem spomínaného sme toho názoru, že povinnosť podrobiť sa očkovaniu v rozsahu stanovenom vyhláškou nie je možné považovať za primerané opatrenie v súlade s čl. 26 Dohovoru a Listinou. Najmä pokiaľ sa jedná o hepatitídu B, je prenos tejto choroby (telesnými tekutinami) na dieťa prakticky vylúčený. Tetanus nie je vôbec infekčným ochorením, posledné ochorenie detskou obrnou bolo na našom území hlásené v roku 1960. Mnohí poprední odborníci z radov lekárov sú takisto presvedčení, že plošné očkovanie proti TBC by malo byť – podobne ako vo väčšine zemí vyspelého sveta – zrušené. Aký je vplyv nezaočkovaných ľudí na svoje okolie? Napr. človek nezaočkovaný proti čiernemu kašľu je potenciálnym ohrozením len dokým neprekoná čierny kašeľ. Keď ide o budúcu mamičku, tak sa (ak prekonala čierny kašeľ prirodzeným spôsobom) protilátky proti čiernemu kašľu prenesú aj na jej malé bábätko, ktorému by čierny kašeľ mohol uškodiť, a ktoré ešte nie je chránené očkovaním. Ak však ide o mamičku očkovanú, nemá sa čo preniesť, takže jej malé bábätko nebude proti čiernemu kašľu chránené. V tomto prípade je teda zjavné, že nie neočkovaní, ale práve očkovaní sú hrozbou pre malé bábätká. Ďalej pri tzv. živých vakcínach obsahujúcich živé (aj keď oslabené) vírusy a baktérie (tzn. vakcíny proti TBC, osýpkam, príušniciam, ružienke, ovčím kiahňam, rotavírusom, donedávna aj proti detskej obrne...) je možné, že sa tento vírus alebo baktéria začne z nedávno zaočkovaného dieťaťa šíriť do okolia. Obzvlášť znateľné to bolo u očkovania proti detskej obrne živou ústami podávanou vakcínou. V tomto prípade opäť platí, že nie neočkovaní, ale práve očkovaní sú hrozbou pre svoje okolie. Následne treba dodať, že hrozba môže byť aj nepriama. Totiž, očkovanie preukázateľne oslabuje prirodzenú imunitu. V lepšom prípade len dočasne, v horšom prípade natrvalo. Kvôli tomu sú očkovaní jedinci (či už dočasne alebo trvale) náchylnejší na rôzne nákazy, a teda vo výsledku sú častejšími šíriteľmi nákazlivých chorôb než jedinci neočkovaní. Dokladom toho je aj tvrdenie pediatra Dr. Martina Hirteho v knihe "Očkování - pro a proti" (Outdooring.cz, Brno, 2010) že "Je překvapivé, jak se v běžné dětské lékařské praxi ukazuje, že neočkované děti mají lepší rezistenci vůči běžným infekcím. Většinu z nich vídám jenom při pravidelných preventivních prohlídkách." (str. 80). Opäť teda nie neočkovaní, ale práve očkovaní sú hrozbou pre svoje okolie. Sme teda toho názoru, že naše jednanie nedosahuje dostatočnej škodlivosti pre spoločnosť, aby sa mohlo jednať o priestupok.

A este by som pohladala nejaky dobry clanok o tom, jako je to s kolektivnou imunitou- ze je to jen předpoklad lekarov, nepodlozeny studiami.