ahoj, som rodič, ktorý nedal svoje druhé dieťa zaočkovať a nebolo to ľahké rozhodnutie. Predchádzalo tomu asi polroka čítania štúdií (aj zahraničných) po nociach, nočné mory - "čo ak...", veľký strach o dieťa a strach zo zodpovednosti a ťarchy na mojich pleciach, či rozhodujem správne...
Zavážilo to, že som si zvážila riziká. Riziko, že moje dieťa dostane niektorú z uvedených chorôb (ružienku či mumps považujem za bežné detské choroby napríklad- tým aj vždy boli, kým sa komunisti nerozhodli v 1982-om, že matky majú chodiť do práce a netráviť čas doma 2 týždne, kým dieťa vyleží v kľude na lôžku mumps...)
som považovala za menšie, než riziko, že sa niečo môže môjmu dieťaťu stať práve v dôsledku očkovania.
Ak by moje dieťa dostalo nejakú chorobu - toto by som považovala asi za osud alebo hnusnú náhodu. Ak by sa mu niečo stalo po vakcíne, nikdy by som si to neodpustila - pretože by to bolo MOJE rozhodnutie, dať ho zaočkovať (a tým pádom mu spôsobiť nejakú komplikáciu...)
Okrem toho verím v Boha a verím, že človeka stvoril na "svoj obraz" - dokonalého (nehovorím teraz o jednotlivcoch :-),
dal nám IMUNITNÝ systém !!!, dal nám prírodu a jej liečivé sily, dal nám silnú vôľu, ktorá pomáha ľuďom zvíťaziť nad chorobami, či nepriazňou osudu... nerodíme sa predsa s hŕstkou vakcín v perinke...
A prečo umierali ľudia a deti predtým (pred "modernou" medicínou)? Pretože bola chudoba? Pretože nemali výdatnú stravu, pitnú !!!! vodu, lebo v stredoveku liali moč a výkaly z okien rovno na ulicu? Lebo boli vojny a ľudia žili v ustavičnom strachu? Niekedy nechceme veriť, že veci by mohli byť AŽ také jednoduché - zvykli sme si na to, že všetko musí byť zložité, že tomu rozumejú len "odborníci"....
A ak ste dočítali až do konca, môžem len povedať, že zatiaľ po 4 rokoch som svoje rozhodnutie neľutovala a na vlastné oči vidím, čo je to mať očkované dieťa (s ktorým sme šli z choroby do choroby) a neočkované zdravé dieťa s prirodzenou imunitou....
Re:Ockovanie vo vseobecnosti uvaha
pre marussio | 03.10.2012
