Hlboku a uprimnu sustrast. Až sa mi ruky chveju a tažko sa pise.
Moja dcera sa dodnes nevie vyrovnat s tym, že ma postihnutu dceru.Krasne dievcatko,kucerave ako anjelik, ktora sa narodila uplne zdrava po ockovani v štvrtom mesiaci ostala ako bez zivota. Uzili sme si toho tolko,ze by to bolo nadlho pisat. Behania po pohotovostiach,febrilne krce,v tretom roku po ockovani epilepticke zachvaty atd. Lenze nikto z lekarov vam nepotvrdi,ze to vsetko je z ockovania. Dnes ma moja vnucka sest rokov a stale nerozprava,aj ked nam rozumie je na urovni dvojrocneho dietata. Milujeme ju, ale otazkou pre nas je aky, zivot ju caka? A kto za to moze? Nasa nevedomost o nasledkoch ockovania. Uz nikdy viac pani doktori. Sme pre vas iba cisla nie ludske bytosti. Mimochodom zaujimave je,ze uz na pisomne doporucenie,nesmieme dat moju vnucku nikdy ockovat. Zaujimave vsak?